Odpovedal:
jj
|
Re: úzkosť aj z lekárov
(číslo príspevku 249.923,
zo dňa 01.10.2016.
videné 204x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 249923:
Mala som určenú generalizovanú úzkostnú poruchu to zistila doktorka prvým rozhovorom, a este inú diagnozu, lenže mne sa to nepáči celé riešenie, lebo to bolo krátkodobé a ja viem že to je zložitejsie, ked som mala druhý krát necinnost že taku velkú že som nevstavala z postele, sama som šla k nej išla, ked som videla že som nemožná oproti iným ludom, zvrhlo sa to na to že som asi zavislá na liekoch na ukludnenie, beriem ich starkej co ma skoro 100 rokov, bežne som zjedla aj 6 neurolov, alebo 6 oxazepanov, denne to asi tri roky si dávam, aj v práci som to mala k nim prístup, požiadala som ju vtedy o antidepresiva a zabrali okamžite, okrem toho mi dala take lieky na ukludnenie aj cez den, co mi lekarnik povedal že to je divné, mal pravdu, tak som brala len antidepresiva a na ukludnenie a spanie az vecer, ale asi po dvoch rokoch som už bola v inom kolotoči, na vahe 95 kilo ich vysadila, s doktorkou sme sa nevidavali iba sestra mi dala recept v dverách, a raz ma nazvala Mariška namiesto mojho mena, že mariška poďte a tak sa ma to dotklo aj to celé liečenie o ničom, lieky som vysadila pred necelymi dvoma rokmi, aj to že som bola v zahraničí a to neviem ako bude ak mi teraz daju lieky a ja pojdem pracovat do zahranicia lebo inak sa nedá ako budem chodit po lieky. viem že som nemala vysadit tie lieky. a viem že píšem chaoticky, ale viete už mám toho dosť. ja som snažila, veľmi sa vyliečiť, aj chodila na psychoterapie, čo teraz viem, že to bol výsmech do očí, za peniaze, reálne vidím výsledky, zas taka blbá nie som, áno hnevám sa na lekárov duší aj tiel, ale nie na všetkých, ale ja som nemala šťastie. a to jedniné čo riešim 20 rokov je moje liečenie len preto že sa chcem zaradiť do spoločnosti a platiť dane, aj sa mi to podarilo na chviľu ale nie za pomoci lekárov, žiaľ, aj ten terapeut bol výsmech, psychiatri detto, o obvodnom lekárovi ani nehovorím, nevymýšlam si, ale u mna naozaj bola zanedbana starostlivost a to som sa snažila. a že prečo chcem umrieť. ale iste to nevzdám aj ked ma to už nebaví.
|
|
|