Odpovedal: Dagmar
Re: prosim o pomoc, depresia, uzkost...
(číslo príspevku 250.931, zo dňa 04.04.2017. videné 180x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 250931:
Myslela som si, ze navsteva lekara prebiehala na tento styl, pretoze ste lieky nechceli.
Len som Vas to nechala napisat samu, kedze to bol iba moj predpoklad a nie potvrdena skutocnost.
Pochopila som aj suvislost medzi Vasim spankom a Vasim naslednym stavom, ako pozitivne - tak i negativne.
Ak je klucovym prave spanok, Vy to viete, premyslam nad tym, preco odmietate pomoc prave v tomto bode. Medikamentoznu myslim.
Situacia zpred rokov sa predsa nebude automaticky opakovat (kauza Lexuarin).
Existuju ine moznosti, ine lieky, lekarsky dozor, kontrola, uprava davky.
Ak sa Vas stav stabilizuje pomocou spanku, tak pre ten spanok treba co najviac urobit.
Spoliehat na zjavne narusene mechanizmy, ze tieto budu zazracne spravne fungovat, ako by mali, je utopia.
Ked sama od seba nezaspite, upadate do zufalstva, cumite na budik, dostavate sa este pod väcsi vnutorny tlak a stres, ktory sposobi este viac poruch.
To je negativna spirala.
Vy mate strach z lieku, lebo stracate kontrolu, tak to chapem...tak to znie.
Ale tu kontrolu uz davno nemate.
Nie je zlyhanim mat problem, problem je, ked si to pacient nechce priznat, ze to jeho cestou nejde.
Ze treba cestu novu-inu.
A to je komplexna zalezitost. Vnutorne napätie, strach, iste aj z inych veci ci situacii okrem liekov ako takych, hra vo Vasom zivote velku rolu.
A to mate moznost riesit - KED budete zastabilizovana a vyspata - s terapeutom.
Doplnujuce k tomu mozete skusit napr. Jacobsonovu metodu (na odburanie napätie, uvolnenie), akupunkturu, fytoterapiu, atd. atd. atd.

Aj Vasa prehnana emocna/psychicka zavislost na manzelovi a detoch - aj to budete musiet riesit, tiez nie sama, na to mate psychoterapeuta, ktory Vam s tym pomoze.
Zasa Vam prave toto brani v liecbe.
(ist evtl. do nemocnice na par dni - svet sa nezruti, muz za Vami moze prist, deti tiez...).
Prave to je tiez sucastou Vasej cesty, nemyslite?

Vyhybat sa rieseniu problemov nie je spravna cesta. V buducnosti nastane dalsia situacia, ktora Vas zasa uvrhne do zufalstva (dieta sa odstahuje - ako priklad)...
Uz len preto by ste s tym mali nieco teraz robit.
Iste Vam v tom pomozu a podporia Vas, ak si dobre spominam, aj Vasa mama je Vasou oporou.
Ale to mate ako s malym dietatom, ktore sa uci chodit, nakoniec musi vediet chodit samo...
Nebude podopierane celozivotne.
A prave tym, ze sa tie skusenosti date, postupne, pomaly, sa to naucite.