Odpovedal: Jara Re: Adieu - od Dagmar pre vsetkych (číslo príspevku 251.174, zo dňa 12.05.2017. videné 153x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 251174: Prišlo k situácii, ktorá ma veľmi zaskočila. Najprv som bola v duši odhodlaná napísať všetky dôvody, ktoré mi zídu na um, prečo by mala Dagmar tu zostať. A viem ich celkom dosť veľa. Potom som čítala reakciu Evy a Petra. Tak si hovorím, skrátim to, Dagmar proste poďakujem za jej prácu, za všetky tie témy a rady, ktoré roky neúnavne poskytovala, a poďakujem jej tak, ako to ja cítim. Lenže to poďakovanie by bolo veľmi dlhé, a keby nie, tak by ma trápilo, že som prípadne nenapísala všetko. Lebo by som ani nemohla... A pri tom rozmýšľaní mi došlo, prečo Dagmarina neprítomnosť tu bude chýbať. Prosím tých, ktorí sú dlhoroční návštevníci tejto stránky: Napadlo Vám niekedy, že jej rady sú dlhé roky radami, ktoré tu akosi očakávame od doktorov? Všimli ste si prosím, koľko pisateľov, ktorým radila, sa zrazu v istom bode spýtalo, či je Dagmar lekárka? Všimli ste si, že na mnohé skutočne dosť náročné a ťažké témy veľmi podrobne, fundovane, odborne, ale hlavne mimoriadne ľudsky odpovedala Dagmar, ktorá nie je lekárka? A ku koľkým tým témam dodal skutočný lekár doplnenie, ďalšie usmernenie, alebo prosté poďakovanie, že urobila niečo, čo tu akosi všetci očakávame od lekára? Píše sa to tu niekde, že tu pôsobia doktori, či nie? Plus laici, samozrejme, ktorí môžu na fóre poradiť na základe vlastných skúseností... Dagmar robí celé roky niečo celkom iné. Dagmar ako nelekár obsiahne problém chorého človeka komplexne, do hĺbky aj šírky a venuje prípadu=človeku toľko času a energie, koľko len daný pisateľ potrebuje. Tak čo mám napísať vo chvíli, kedy oznámi, že tu končí? Najmä, ak ona napíše, že jej pocity pri rozhodnutí odísť nie sú príjemné. A ak to ona napíše, tak jej verím, že má na to skutočný dôvod, nie rozmar, a verím jej rozhodnutiu, pretože nikto nie je povinný robiť z hĺbky srdca maximum, nezištne, ľudsky, a niekedy namiesto poďakovania "schytať"... Jej konanie nežiada vďaku, napriek tomu - a to som tu už pred časom napísala aj ja, - sa aj sem, na túto maximálne "humanitárnu" stránku občas dostane aj zlo, či aspoň zloprajnosť. Viac naozaj nebudem písať. Dospela som teda do bodu, kedy viem napísať Dagmar iba slovko ĎAKUJEM. Že ona bude chýbať, nie je tip, predpoveď, ale fakt.