Autor otázky: Veronika
Kamarátstvo s bývalou partnerkou
(číslo príspevku 251.263, zo dňa 05.06.2017. videné 307x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 251263:
Dobrý deň, ahojte,
nie som si istá, či sem tento problém patrí, ak nie, ospravedlňujem sa. Mám na srdci vzťahovú otázku, ktorá ma momentálne veľmi trápi.
Mám 28 rokov a vo vzťahu so svojím súčastným partnerom som necelý rok. Môj predchádzajúci vzťah (5 ročný) skončil pred 3 rokmi a odvtedy som nemala nikoho, čo sa ukázalo ako 100% spôsob vysporiadania sa s bolesťou z predchádzajúceho rozchodu, žiadne vzťahové náplaste a pod. Môj partner mal predo mnou priateľku 4 roky. Keďže sme boli veľmi dobrý kamaráti, problémy vo vzťahu aj rozchod som prežívala s ním. Viem preto, že len pár mesiacov pred tým, ako sme sa dali "dokopy" my dvaja, bol môj priateľ stále veľmi nešťasný a vravel, že bez nej nedokáže žiť. Postupne (no stále v relatívne krátkom čase) to začalo byť medzi nami veľmi intenzívne a začali sme spolu chodiť. Silné city smerovali od nás oboch rovnako. Máme veľmi pekný vzťah, ľúbime sa, rátame so sebou navzájom v budúcnosti a obaja sme sa zhodli, že sme si "boli súdení". Túto krásnu harmóniu narušila v mojom vnútri (možno pre niekoho hlúpa a nepodstatná) čerstvá situácia, keď mi priateľ povedal, že sa mu začala bývala priateľka ozývať. (Len pre dokreslenie situácie - a to ako nám sociálne siete ovplyvňujú vzťahy - po rozchode si ho ona vymazala z FB). Bola som vďačná, že mi to povedal, lebo to bol pre mňa dôkaz, že mi nič netají. Zároveň ale nepopieram, že ma to trošku nepichlo. Písali si niekoľkokrát a včera si ho ona po roku a pol pridala opäť na FB. (Už to urobila raz pred tým, ale on jej žiadosť o priateľstvo nepridal, čo ma, nejdem klamať, potešilo). Povedal mi o tom, ja som to len okomentovala slovami "Asi sa stále nevzdáva" a ani ma nenapadlo, že by tú žiadosť mohol prijať. Dnes ráno mi však povedal, že to urobil. Viem, že pravdepodobne sa to zdá, ako ten najhlúpejší dôvod na obavy, no klamala by som samú seba, keby som si odmietala priznať, že mi to vadí. Ja totiž veľmi dobre viem (keďže sa mi ako kamarátke v čase rozchodu zdôveroval), ako veľmi trpel a ako mu dlho chýbala. Teraz sa zamýšľam nad tým, či ten čas medzi rozchodom a tým, kedy sme začali spolu chodiť my bol dostatočný na to, aby sa z nej naozaj "vyliečil". Mám totiž stále nutkanie si myslieť, že ak on má potrebu sa s ňou kontaktovať, tak mu ešte niečo z citov zostalo. Lebo z toho, čo som mala možnosť zažiť (na sebe alebo z príbehov mojich kamarátov), nedokážem veriť na nevinné a fungujúce priateľstvo medzi bývalými partnermi. Som názoru, že pokiaľ sa bývalí partneri kamarátia, tak buď medzi nimi nebola naozajstná láska (čo nie je tento prípad) alebo jeden z nich ešte stále niečo cíti. Pretože pokiaľ je človek vo vťahu šťastný, tak bývalého partnera nepotrebuje. Je to však stáke len môj názor...Preto nechcem vyvolať problém, nechcem hneď prísť ku konfrontácii s otázkou, či ju on ešte potrebuje, a určite nechcem nič zakazovať.... Neviem si však pomôcť, veľmi sa bojím toho, že sa začnú intenzívne kontaktovať a nie som si istá, ako sa budem vedieť k tomu postaviť. Chcem byť k nemu úprimná, no nechcem ho vyplašiť horúcou reakciou. Opakujem si všetky logické argumenty, no moje srdce ich odmieta prijať natoľko, aby mi prestalo byť smutno...
Chcela by som sa opýtať, aký je váš názor na takúto situáciu, prípadne vaše skúsenosti a názory na tému priateľstva s bývalým partnerom.
Ďakujem vopred.