Odpovedal:
Max
|
Re: Nechci děti
(číslo príspevku 34.489,
zo dňa 27.07.2004.
videné 494x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 34489:
Ditka, ja Vám rozumiem. A obdivujem za to, že ste dokázali tak odvážne popísať stav vecí. Samozrejme, že každý z nás má právo na to (Vaše) rozhodnutie. Ale iba málokdo ho využije. Prečo? Pretože žijeme v spoločnosti. (Teraz Vám nepíšem svoj názor, ale ako sa táto vec všeobecne chápe.) My ľudia žijeme v systéme, ktorý je závislý od rodenia detí. Akonáhle sa reťaz preruší a ľudia začnú uvažovať Vašim spôsobom, spoločnosť umrie. A to nie je (podľa politikov) problém budúcnosti, ale veľmi blízkej súčasnosti. (Napr. veľmi rýchlo by sa zrútil dôchodkový systém, ktorý funguje na princípe generačného dlhu atď.) Preto ste Vy so svojimi názormi pre spoločnosť neprijateľná. Čierna ovca.
Ibaže (a toto je môj názor) - zabúda sa na fakt, že ľudia, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú nevychovať dieťa, sú často pre spoločnosť veľmi užitoční!
Jednoduchí ľudia samozrejme nepoznajú súvislosti a opakujú to, čo ich v škole naučili, príp. sa nechajú ovládať pudmi a budú Vám do konca života vyčítať Vaše rozhodnutie. Vy sa však na nich môžete (ako sama hovoríte) vykašľať - je to len a len Vaše rozhodnutie, ktoré v sebe nesie aj riziká. Pani Ditka, ja som v tomto podobný Vám. Nepodlieham však tlaku spoločnosti, ani tlaku jednotlivcov. Čo ma však straší je fakt, že niekedy sa to "zviera" prebúdza aj vo mne. Je to atavizmus, veľmi silný atavizmus. Stáva sa mi to, keď sa mi do života pripletie nejaké inteligentné, milé dieťa. Vtedy po takom zatúžim. Občas mám však dočinenia s uvrešťanými deťmi, ktoré terorizujú svoje okolie - vtedy naberám stratenú rovnováhu. Ktovie, ako to dopadne? Každopádne - nie som žiaden panák vo vetre a som rozhodnutý sám si určiť kedy, či vôbec a koľko.
|
|
|