Odpovedal:
M.
|
Re: zvuky - poraďte inak zošaliem
(číslo príspevku 58.329,
zo dňa 06.06.2005.
videné 702x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 58329:
Mika, poznám ten pocit, len u mňa to nie je klávesnica. Vadí mi, keď kolegyňa chrúme v práci jablko alebo kekse, najradšej by som jej to vytrhla z ruky a zahodila. Vadí mi, keď niekto pri jedle chlípe alebo keď naráža lyžica o tanier. Zvukov, ktoré mi prekážajú, je viac. Snažím sa nevšímať si to, hovorím si, že mi to nevadí, že mi je to fuk, ale niekedy to už nemôžem vydržať a musím odísť z miestnosti. Príšerne trpím, keď je leto a vonku pred domom sa do neskorých nočných hodín chichocú a klebetia puberťáci. Mám dojem, že ich rozhovor je strašne hlasný, akoby som ho v hlave počula hlasnejšie, než ostatní, a nemôžem zaspať. Najradšej by som sa na pár dní odsťahovala na pustý osrov, kde by bolo božské ticho, nič, len štebot vtákov. Myslím, že na tomto má podiel stres, v práci prichádzam do styku s množstvom klientov a popri tom musím robiť inú prácu, zákazníci ma neustále vyrušujú, a pritom im nemôžem povedať, že musím dokončiť niečo iné a nemôžem sa im venovať... Mimochodom, nočnou morou pre mňa je pobyt v nejakom tábore, kde by som večer musela počúvať, ako niekto odfukuje alebo nebodaj chrápe. Nevydržala som ani v nemocnici, keď som bola tehotná, lebo ma rušilo odfukovanie spolubývajúcich a celú noc som sa prechádzala po chodbe (jedna vedľajšia izba bola prázdna a keďže sa mi chcelo spať, chvíľami som mala neuveriteľné nutkanie vojsť tam a potajomky sa tam uložiť na posteľ - predstava toho božského ticha bola neodolateľná). Niekedy si naozaj pripadám ako blázon, ale podobné problémy mala aj moja mamina, roky sa liečila u psychiatra a k žiadnej zmene u nej nedošlo. Hovorím si, že každý má nejaký problém (kolegyňa si napríklad neustále obhrýza nechty, čo mi tiež vadí), nejakú ,,úchylku" - je skrátka taká doba... Ale možno sa mýlim.
|
|
|