Odpovedal: Stanka
Re: cipralex a priberanie
(číslo príspevku 68.023, zo dňa 14.09.2005. videné 1044x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 68023:
Ahoj, Gala. No, ono to prvoplanovo bolo sposobene prave tymi mojimi psychickymi problemami. Ja som si skratka jedneho dna uvedomila, ze mi je lepsie, ked nie som "prezrata". Mala som vahu 140 kil a zacala som vlastne striktne s delenou stravou. Prve dva mesiace som jedla na ranajky len ovocie, na obed parenicu so zeleninovym salatom poliatym dressingom a na veceru polovicu cerstveho ananasu. Pamatam si, ze sa tie dva mesiace som schudla 15 kil (a bola som velmi urazena, ze si to nikto nevsimol, no ved ale bodaj by aj jo, pri tej vahe :o)) Tie dalsie mesiace som uz pridavala do stravy aj ine zlozky, ale v podstate som absolutne vylucila chlieb, pecivo, skratka vsetko z muky a aj cukor, t.z. ziadne sladenie, ziadne sladkosti. V prevaznej miere som sa zivila zeleninou, kuratom, rybami, syrmi, cottage cheesom, nejakymi sunkami a tak. Z tej teplej stravy nejake to leco, obcas polievku (tu aj s rezancami), karfiol s vajcom, spenat, zeleninu zapecenu so syrom a tak. Trochu som aj cvicila, ale skutocne len minimalne, mala som kazetu s takym lahsim aerobikom. A co je podstatne, dost drasticky som zrezala porcie - jedla som asi tak stvrtinu z toho, co predtym. Viem, ze som mala z casu na cas take zaslahy, ze som bola par dni len na ovoci, orieskoch a semienkach (tzv. frutarianstvo), ale to neodporucam,lebo po tom som bola aj ja dost zahladovana. Za prvy rok som schudla 45 kil, za ten druhy uz "len" 15. Akoze, pri pevnej voli sa to mozno da zvladnut, ale hovorim, pre mna snaha schudnut nebola prvotna, pre mna bolo prvotne zbavit sa psychickych problemov, cize to bola pre mna ovela vacsia motivacia. Vedela som, ze ked sa najem, tak mi bude zle - nie od zaludka, ale fyzicky (bol to isty druh fobii), takze toto bolo pre mna obrovskou motivaciou, aby som vydrzala. Viem, ze keby som napr. chcela zacat teraz, ked je mi uz relativne lepsie, tak by ma to stalo vela sil a sebazapierania a odopierania si. Na tomto sposobe chudnutia ale bolo uzasne, ze cim menej som jedla, tym mi bolo psychicky lepsie a to bol pre mna velky hnaci motor. Tie moje problemy prvoplanovo s vahou vobec nesuviseli, bol to len urcity transformator toho, aby som bola vo vacsej pohode. Viem, ze toto ta asi nezaujima, ale musim ti povedat aj to, lebo moje chudnutie fakt nespocivalo len v nejakej pevnej voli. Ale tebe, ak sa ides pustit do chudnutia, prajem vela stastia a hlavne pevnu volu - ono je fakt, ze z cloveka sa stane skutocne uplne iny clovek :o)Ak sa chces este nieco opytat, tak pokojne, ale hovorim, ja neviem radit z pohladu nejakej racionalne chudnucej osoby, mna riadila moja psychika :o)