DEPRESIA - liečba

Každý rok viacej ako 17 miliónov obyvateľov USA trpí na depresiu. Ochorenie si nevyberá: postihuje ženy, mužov a deti bez ohľadu na vek, rasu, vierovyznanie, etnikum a sociálno-ekonomickú situáciu. Chorým odoberá chuť do života, motiváciu, energiu a schopnosť tešiť sa zo života. Často (až v dvoch tretinách) je ochorenie nepoznané, a môže skončiť tragicky pre postihnutého alebo okolie. Preto je potrebné poznať prvé a varovné príznaky depresie a nebáť sa bezodkladne navštíviť psychológa alebo odborného lekára. Dnes sú k dispozícii lieky novej generácie, ktoré môžu v priebehu niekoľkých týždňov vyliečiť až 80 % chorých na depresiu.

DEFINÍCIA

Hippokratov termín melanchólia bol v 19. storočí nahradený Kraepelinom termínom depresia. Smutná nálada sa obvykle vyskytuje v súvislosti s nepriaznivými životnými situáciami. Môže byť aj prejavom organických ochorení (virózy, choroby štítnej žľazy). Veľká depresia (major depressive disorder) označuje patologický smútok bez zjavnej príčiny trvajúci aspoň dva týždne, ovplyvňujúci aktivity denného života a spĺňajúci ďalšie kritéria. Je to ochorenie ako každé iné, a ovplyvňuje duševné a telesné zdravie. Zvyčajne neliečená epizóda depresie trvá 6 – 12 mesiacov. Asi polovica ľudí ktorá sa nelieči je postihnutá ďalšou epizódou depresie, po troch neliečených výskytoch depresie je pravdepodobnosť ďalšieho výskytu až 90 %. V období medzi depresiami sa väčšina ľudí cíti bez ťažkostí. Pojem mánia je odvodený z gréckeho slova mainesthai (bláznivý, zúrivý). Pri manicko - depresívnom (bipolárnom) ochorení nálady sa abnormálne zvýraznené neovplyvniteľné obdobia smútku môžu striedať s obdobiami hyperaktivity – mánie (bipolárne ochorenie nálady).

PRÍČINY DEPRESIE

U väčšiny depresií sa nepodarí zistiť presnú príčinu. Na vzniku depresie sa zúčastňujú genetické, psychologické a biologické faktory, poruchy metabolizmu mozgu, abnormálne správanie, poruchy spánku a ďalšie faktory. Pri depresii je zmenená činnosť viacerých neurotransmiterových systémov mozgu: noradrenalín, acetyltylcholín, dopamín, kyselina gama-aminomaslová (GABA) a neuropeptidy. Nadužívanie alkoholu, niektorých liekov alebo drog môže byť tiež príčinou depresie. Prevalencia unipolárnej depresie je 3 % pre mužov a 4 – 9 % pre ženy. Odhadované riziko vzniku ochorenia v priebehu života je v priemyselných spoločnostiach 8 – 12 % pre mužov a 20 – 24 % pre ženy. Najväčšie riziko vzniku depresie je u žien vo veku 25 – 35 rokov. Asi 1 zo 7 detí rodičov, z ktorých jeden prekonal vážnu epizódu depresie môže mať v dospelosti toto ochorenie. Manicko – depresívna porucha je väčšinou dedičným ochorením a postihuje približne 1 zo 100 ľudí.

PRÍZNAKY DEPRESIE

Pri podozrení na depresiu sa môžete otestovať aj sami. Ak z nižšie uvedených ťažkostí (symptómov) pociťujete 5 a viac v čase dlhšom ako 2 týždne, alebo ak tieto symptómy narušujú bežné aktivity denného života je vhodné navštíviť lekára:

	Poruchy spánku (málo alebo priveľa spánku)
	Dlhotrvajúca zlá nálada, pocity prázdnoty alebo strachu
	Strata záujmu o činnosti, ktoré Vás predtým tešili
	Únava alebo pocit straty energie
	Zníženie alebo zvýšenie chuti do jedla a zmena hmotnosti (viac ako 5 % za 1 mesiac)
	Zhoršenie pamäti, koncentrácie a schopnosti rozhodovať
	Pocity nepokoja a predráždenosti
	Pocity viny, beznádeje, zúfalstva
	Príznaky telesného ochorenia, ktoré neustupujú po bežnej liečbe (bolesti hlavy alebo končatín, zápcha, bolesti brucha a pod.)
	Myšlienky na smrť alebo na samovraždu

LIEČBA

Voľba vhodného terapeutického postupu závisí na type ochorenia, osobnosti chorého, a závažnosti symptómov. V liečbe sa používa: 1. psychoterapia, 2. farmakoterapia, 3. kombinácia psychoterapie a farmakoterapie, 4. ďalšie postupy: terapia svetlom, elektrokonvulzívna liečba a pod., 5. liečba mánie: soli lítia, antiepileptiká a pod.

PSYCHOTERAPIA

Klinický psychológ používa v liečbe veľkej depresie najčastejšie kognitívne – behaviorálnu terapie (CBT), interpersonálnu terapia (IPT) a v prípade potreby aj rodinnú terapiu (FT). Cieľom je korigovať pacientove nesprávne postoje, naučené spôsoby správania a pomôcť odstrániť pesimistické náhľady. Výsledky sa dostavia zvyčajne po 8 – 10 týždňoch pri 8 – 20 terapeutických sedeniach. Najlepšie výsledky boli dosiahnuté kombináciou psychoterapie a farmakoterapie, a táto metóda je dnes odporúčaná ako metóda voľby.

FARMAKOTERAPIA

Súčasná liečba pomáha naprávať vzniknutú nerovnováhu biochemických a informačných systémov mozgu. Vzhľadom na to, že účinok liekov nastupuje až po niekoľkých týždňov od začiatku liečby, dôležité je získať chorého pre spoluprácu. Liečba môže byť len vtedy úspešná, ak trvá dostatočne dlho a v dostatočnej dávke. Diagnóza musí byť presne stanovená ešte pred začiatkom liečby, pretože použitie len samotných antidepresív u manicko-depresívneho pacienta môže spôsobiť vznik epizódy mánie. Čím skôr sa s liečbou začne, tým je väčšia pravdepodobnosť jej úspešnosti. V liečbe sú k dispozícii tieto skupiny účinných látok:

	Heterocyklické (tricyklické) antidepresíva: používali sa hlavne v rokoch 1950 – 1980, mali množstvo nežiadúcich účinkov pre ktoré museli byť často vysadzované. Ovplyvňujú vychytávanie noradrenalínu a serotonínu, ako aj ďalšie receptorové systémy. Príkladom antidepresíva prvej generácie je napríklad látka s generickým názvom dozulepín (Prothiaden). Používajú sa aj dnes, pričom u novších, chemicky podobných látok sa podarilo znížiť výskyt nežiaducich účinkov. Účinná látka mirtazapin (Remeron) inhibuje spätné vychytávanie noradrenalínu a zvyšuje dostupnosť serotonínu (NaSSA).
	Antidepresíva - inhibítory monoaminooxidázy (MAO): používali sa hlavne pri atypických depresiách spojených s nadmernou únavnosťou, spavosťou a zvyšovaním hmotnosti. Počas liečby sú potrebné diétne opatrenia – súčasné požitie potravín s obsahom aminokyseliny tyramín spôsobuje vzostup krvného tlaku a bolesť hlavy.
	Antidepresíva - selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI): Bránia spätnému vychytávaniu serotonínu do nervových zakončení, čím zvyšujú množstvo serotonínu v synapse. Tým sa postupne znižuje množstvo serotonínových receptorov, ktorých zvýšený počet je jedným z predpokladaných mechanizmov vzniku depresie. Účinok sa preto prejaví až po 7 – 28 dňoch. Prvým liekom tejto skupiny bol fluoxetin od roku 1987 (Prozac, Deprex). Dnes sa používa viacero účinných látok jako napr. Citalopram (Citalec) a mnohé ďalšie. Výhodou používania liekov tejto skupiny je menší výskyt nežiaducich účinkov v porovnaní s liekmi prvej a druhej skupiny. Tieto lieky sa používajú tiež v liečbe obsedantných stavov, sociálnej fóbie, panickej úzkostnej poruchy, nadmernej pedantérii, patologického hráčstva (gambling), nadmernej žravosti (bulímie) alebo odmietania jedla (anorexia) a ďalších závislostí (sexuálne, alkoholické excesy a pod.). .
	Anxiolytiká: používajú sa pri neúčinnosti alebo nemožnosti podávať (kontraindikácii) antidepresív. Najlepšie skúsenosti sú s alprazolamom (napr. Neurol) ktorý sa pri endogénnych depresiách podáva v dávke 3 – 10 mg denne. Alprazolam má antidepresívne a anxiolytické účinky (proti strachu), pričom tlmivý účinok je znížený a závislý na dávke. Používa sa tiež v liečbe úzkosti, panických atakov a fóbii (strachu z ľudí, z otvorených alebo uzatvorených priestranstiev a pod.).
	Neuroleptiká: indikujú sa v liečbe psychotickej depresie a schizoafektívnej psychózy (Rispen). Preferujú sa sedatívne neuroleptiká (chlorprothixen) v úvode liečby a pri manickej fáze manicko-depresívnej poruchy. V liečbe abstinenčných príznakov (napríklad u alkoholikov) sa používa liek Tiapra, ktorý má aj anxiolytické účinky.
	V poslednom čase sa antidepresíva používajú aj v ďalších indikáciách: zlepšujú mozgové kognitívne funkcie u dementných pacientov, zvyšujú prah pre bolesť, zmierňujú migrénu a príznaky psychosomatických ochorení. Úspech liečby po prvom zvolenom lieku je 60 – 70 %. Trvanie liečby je niekoľko mesiacov a viac, počas terapie musí byť pacient kontrolovaný špecialistom (psychiater, neurológ). O indikácii ako aj ukončení terapie musí rozhodnúť odborník so skúsenosťami s liečbou depresií. Často je vhodné konzultovať aj ďalšieho odborníka (second opinion). Aj po zlepšení stavu a ústupu ťažkostí je potrebné v liečbe pokračovať minimálne 4 – 9 mesiacov. Čím dlhšie liečba trvá, tým je nižšia pravdepodobnosť recidívy ďalšej epizódy depresie.

RADY PRE CHORÝCH S DEPRESIOU

	Ak vy alebo okolie spozoruje príznaky depresie ihneď vyhľadajte svojho lekára
	Otvorene porozprávajte lekárovi všetky problémy
	Informujte sa o prednostiach a záporoch každého liečebného postupu
	Spýtajte sa kedy a ako máte liek užívať, ako a kedy sa prejavia jeho účinky
	Získajte informáciu ako sa prejavujú nežiaduce účinky lieku
	Informujte svojho lekára o všetkých zmenách duševného a telesného stavu
	Zapisujte si každý deň ako sa cítite
	Ak sa Vám zdá, že liek neúčinkuje, informujte lekára
	Dodržiavajte všetky termíny kontrol, i keď sa cítite dobre
	Nebojte sa získať ďalší názor na svoje ochorenie (napríklad aj na tejto stránke)
	Máte právo kedykoľvek navštíviť i iného špecialistu
	Obmedzte niektoré nezaujímavé a nedôležité aktivity
	Snažte sa myslieť len pozitívne
	Porozprávajte rodine i priateľom o svojich problémoch
	Nerobte dôležité životné rozhodnutia počas depresie
	Vyhýbajte sa alkoholu, iným liekom a drogám
	Telesné cvičenie a pobyt na čerstvom vzduchu a svetle je užitočný
	Doprajte si kvalitný, ale nie veľmi dlhý spánok
	Neukončujte svojvoľne liečbu, dostatočne dlhé trvanie je dôležité

INTERNETOVÉ ZDROJE (v anglickom jazyku):

	Sprievodca Internetom pre pacientov s depresiou a ich príbuzných
	Informácie psychológa
	Otestujte sa on-line, či ste depresívny (anglicky)