LIEČBA NESPAVOSTI

Regulácia spánku a bdenia je zabezpečovaná suprachiazmatickými jadrami hypotalamu, ktoré reagujú na striedanie svetla a tmy. Okrem toho je spánok regulovaný aj biorytmami – cyklickými zmenami vylučovania hormónov a ďalších látok, zmenami teploty, krvného tlaku a pod. Odporúča sa zaspávať a zobúdzať sa v tú istú hodinu. Už jedna hodina dlhšieho spánku môže spôsobiť u niektorých ľudí zdravotné problémy: neskoršie vypitá čierna káva môže byť príčinou vzniku bolesti hlavy, u epileptikov môže vyvolať epileptické záchvaty a pod. Na časové zmeny týkajúce sa spánku citlivo reagujú najmä deti. Preto pri „posunoch času“ sa odporúča postupná readaptácia…

Fyziológia spánku

Spánok je nevyhnutný pre život človeka aj zvierat. Pokusná myš po 21 dňoch nespania zdochne na chaos v riadiacich štruktúrach mozgu. Najdlhšie vydržal nespať Randy Gartner v r. 1961, kedy pod kontrolou lekárov nespal 265 hodín = 11 dní. Životné minimum spánku pre človeka je 3 – 4 hodiny, potreba ďalšieho spánku je individuálna. Jedinci s potrebou krátkeho spánku (short sleepers) spia menej ako 5 hodín denne, jedinci s potrebou dlhého spánku (long sleepers) spia minimálne 9 hodín, aby sa cítili na druhý deň odpočinutí. Najdlhšia bdelosť bez poruchy výkonnosti je približne 36 hodín, potom sa výkonnosť prudko znižuje. Po 2 – 3 prebdených nociach vznikajú epizódy mikrospánku, po 8 prebdených nociach človek zaspí aj v priebehu chôdze. V spánku sa striedajú rôzne spánkové štádia, približne 25 % spánku je spánok REM (s rýchlymi pohybmi oči a snami). Tento typ spánkového štádia je častejší v ranných hodinách. Udáva sa, že 4 hodiny kvalitného hlbokého bezsenného spánku obnovia energiu lepšie ako 8 – 10 hodín spánku prerušovaného nepríjemnými snami. Podľa tradičnej indickej medicíny je ideálny čas pre kvalitný spánok medzi 22,00 – 02,00 hod.

Kvantitatívne poruchy spánku (insomnie)

Potreba spánku je rôzna podľa veku: novorodenec spí 16 – 18 hodín, 3-ročné deti 12 hodín, v puberte 8 – 10 hodín, 25 – 45 roční 7 – 9 hodín. Po 45 roku života sa potreba spánku znižuje na priemer 6,5 hod. Poruchy spánku sa prejavujú neskorým zaspávaním, častým prebúdzaním, skorým prebudením alebo ich kombináciou. Dôležité pre hodnotenie porúch spánku je subjektívny pocit odpočinku a výkonnosť na ďalší deň. Asi 15 – 30 % ľudí má krátkodobé alebo dlhodobé poruchy spánku, často podmienené fyziologicky (menštruácia), vonkajšími okolnosťami (hluk, vysoká teplota v miestnosti) alebo aktuálnymi starosťami a strachu z očakávania udalosti ďalšieho dňa.

Kvalitatívne poruchy spánku (parasomnie)

Pavor nocturnus sa prejavuje pocitmi nočného strachu najčastejšie po prebudení sa zo zlého sna. Podobné prejavy môžu mať aj panické ataky strachu s vegetatívnymi príznakmi (potenie, búšenie srdca). Bolestivá erekcia sa môže vyskytovať v REM fáze spánku. Záchvaty nočného jedenia môžu byť pre postihnutého nebezpečné, často v polospánku zje maslo, soľ, cukor, alebo vypije čistiace prostriedky… Podobne sa prejavuje aj somnabulizmus = námesačnosť – komplexné správanie (chodenie) v delta 3 – 4 NREM spánku. Pojmom somnilogia sa označuje pre niekoho nevýhodné hovorenie zo spánku. Škrípanie zubami (bruxizmus) je často zapríčinený zlým stavom chrupu. Poloha na chrbte, upchatý nos a často aj požitie alkoholických nápojov je príčinou chrápania (ronchopatia). Pred spánkom sa často vyskytujú izolované zášklby svalstva končatín, čo je fyziologické. Problémom niektorých ľudí je tzv. syndróm nepokojných nôh, ktorý im bráni zaspať. Tŕpnutie a oslabnutie prstov rúk môže byť spôsobené útlakom periférnych nervov na horných končatinách stlačením a priľahnutím najčastejšie pri tzv. „obrne opilcov“ a dnes zriedkavejšej „obrne milencov“.

Typy na lepší spánok

	dodržiavať pravidelný čas zaspávania a prebúdzania (s odchýlkou 30 minút)
	vyhýbať sa dennému driemaniu: posteľ využívať len pre spánok, eventuálne pre sexuálna aktivity
	ak spánok neprichádza do 30 minút je lepšie posteľ opustiť
	telesná námaha do 5 hodín pred spánkom zhoršuje spánok
	alkohol a kofeín sa tiež neodporúča 0 – 5 hodín pred spánkom: tieto látky narušujú prirodzené striedanie spánkových fáz
	teplá kúpeľ 2 hodiny pred spánkom urýchli zaspávanie
	pre dobrý spánok je dôležitá teplota nôh a mnohým pomáhajú teplé ponožky
	teplota v spálni má byť najnižšia v byte (16 – 20 stupňov), chladnejší vzduch má aj vyššiu relatívnu vlhkosť
	pre starosti všedného dňa je vhodné vytvoriť si čas popoludní tzv. „worry time“, kedy je vhodné myslieť asi 20 minút len na starosti, prípadne si ich zapísať – večer musí byť myseľ čistá od finančných a iných problémov. Nezaplatené účty, faktúry, upomienky, šéfovia a pod. musia byť na najspodnejšej polici mozgu
	netreba sa upínať na pocit či budete spať alebo nie: ako uvádza profesor Viktor Frankl: „ Spánok neprichádza k tomu, kto si ho úporne želá, lebo práve tým ho plaší. Spánok sa preto často prirovnáva k holubici, ktorá – ak sme pokojní sadne na našu ruku, ale uletí ak sa ju pokúsime chytiť.“
	mnohým pomáha predspánkový rituál: kresťan sa modlí, intelektuál číta, deti majú macíkov a rozprávky a pod.
	úmyselné skoré zobúdzanie môže pomôcť urýchliť zaspávanie a zlepšiť rytmus striedania spánku a bdenia
	po prvom rannom prebudení sa neodporúča znovu zaspať: takýto spánok je plytký, plný snov a oslabuje duševnú aktivitu. Medzi 6. – 8. hodinou je najvyššia hladina pohlavných hormónov, preto sa odporúča venovať tento čas sexuálnej aktivite. V mnohých civilizovaných krajinách sa začína pracovať až po 9,00 hod….

Lieky na spanie – áno či nie ?

Už od nepamäti ľudia používali svojpomocne vyrobené, nazbierané alebo zakúpené prostriedky na navodenie spánku alebo spánku podobnému stavu. Používali sa alkoholické nápoje (predovšetkým pivo), chmeľ, belladona, medovka, valeriána, a mnoho iných prostriedkov. Od roku 1826 sa používal bróm a od roku 1935 krátkodobo pôsobiace barbituráty, často zneužívané aj pre iné účely. Benzodiazepiny sa používajú od roku 1959. Nevýhodou týchto látok bolo narušenie fyziologických striedaní spánkových fáz, potreba zvyšovať dávku, vznik závislosti a pocity spánkovej opitosti a nevýkonnosti na druhý deň po ich požití. Preto sa hľadali nové účinné látky a na trh boli uvedené hypnotiká 3. generácie (od r. 1981). Zopiclon ovplyvňuje selektívne benzodiazepinové (omega) receptory 1 pre utlmenie a spánok a benzodiazepinove (omega) receptory 2 pre uvoľnenie svalov a protizáchvatové účinky. Ešte selektívnejšie (len na omega 1 receptory) pôsobí novšia účinna látka Zolpidem (Hypnogen), ktorá má len veľmi malý vplyv na omega 2 receptory, a prakticky žiadny vplyv na omega 3 receptory. Nenarušuje fyziologické striedanie spánkových fáz, nemá nežiaduce účinky na druhý deň. Lieky s touto účinnou látkou je možné použiť aj v prípadoch krátkodobej nespavosti pri strese, v cudzom prostredí, pred dôležitým dňom a pod. Tieto lieky nie je potrebné teda užívať každý deň, výhodou je že ani pri dlhodobejšom užívaní nevzniká závislosť a potreba zvyšovania dávky.

Záver

Poruchy spánku znižujú kvalitu života a preto je potrebné hneď po ich vzniku poradiť sa so svojim praktickým lekárom o možnostiach ich liečby. Odporúča sa liečiť aj krátkodobé, zdanlivo banálne poruchy spánku. Hypnotiká 3. generácie môže predpísať aj praktický lekár, tieto lieky však nie sú plne hradené poisťovňou. Pri dlhšom trvaní nespavosti je liečba zložitejšia, a vyžaduje často aj neurologické, psychiatrické alebo psychologické vyšetrenie.