STRACH A ÚZKOSŤ

Týmto pojmom sa označuje patologický, neodôvodnený strach z určitých situácií, ľudí alebo priestorov. Vyskytuje sa asi u 10 % populácie, častejšie u žien. Každý človek zažil určitý stupeň strachu vo forme trémy, úzkosti (anxiety), alebo strachu z konkrétnych objektov alebo situácií (fóbie - vo výťahu, v lietadle, zo zvierat a pod.). Čím je človek viacej inteligentnejší, tým viac môže predvídať čo by sa eventuálne mohlo stať, mentálne retardovaný ma menej dôvodov báť sa. Cieľom úzkosti je mobilizovať obranné sily organizmu a pripraviť sa na boj, útok, prípadne útek. Aktivácia sympatikového nervového systému zabezpečuje obranu pred nebezpečenstvom. V modernej spoločnosti tieto prastaré adaptačné mechanizmy stratili vo väčšine prípadov svoj pôvodný význam a často sa vymkli spod kontroly, čím znemožňujú postihnutému konať účelne a s rozvahou.

TRÉMA

Pocity strachu pred skúškou alebo verejným vystúpením, často s vegetatívnymi sprievodnými prejavmi: potením rúk, sčervenaním tváre, búšením srdca a pod. Je jednou z foriem sociálnej fóbie.

GENERALIZOVANÉ ÚZKOSTNÉ PORUCHY

Prevláda nadmerná úzkosť a neustále obavy o životných podmienkach. Často je to úzkosť bez konkrétnej príčiny, niekedy je viazaná na peniaze, prácu, deti a pod. Človek, ktorý je takto postihnutý žije väčšinu času v napätí a s pocitmi strachu, nevie sa uvoľniť a radovať.

PANICKÉ ÚZKOSTNÉ PORUCHY

Prejavuje sa epizodickými náhlymi a nečakanými záchvatmi úzkosti. Často sa vyskytuje pri depresii a alkoholizme. Postihnutý má strach zo smrti, snaží sa uniknúť z priestoru v ktorom sa nachádza. Záchvat sprevádzajú i telesné príznaky - sčervenanie, búšenie srdca, potenie, tras, závraty, rozmazané videnie, sucho v ústach, a ďalšie prejavy aktivácie sympatikového nervového systému. Tieto telesné prejavy spätne zhoršujú pocit strachu. Vyskytujú sa i pocity straty kontroly, alebo pocity vážnej psychickej choroby. Kofeín alebo fyzická námaha môžu záchvat vyvolať alebo zhoršiť. Telesné príznaky sa zvýrazňujú pri nadmerne rýchlom alebo hlbokom dýchaní, čím sa môžu vyvolať príznaky zvýšenej nervovo-svalovej dráždivosti - tetanického syndrómu. Záchvat trvá asi hodinu, vyskytuje sa niekoľkokrát do týždňa, niekedy i v noci.

FÓBICKÉ ÚZKOSTNÉ PORUCHY

Fóbie na rozdiel od úzkosti sa prejavujú pocitmi strachu v určitých situáciách alebo strachom z konkrétnych objektov. Udávaný výskyt je približne u jedného z 10. Najčastejšia je sociálna fóbia napr. strach rečniť na verejných priestranstvách, jesť pred zrakmi iných ľudí (napr. v závodnej jedálni), agorafóbia - strach v priestoroch, z ktorých niet úniku (výťah, autobus) a jednoduchá fóbia - napr. strach z plazov, z veľkej výšky, z tmy - častejšie sa vyskytuje v detstve.

OBSEDANTNO-KOMPULZÍVNA ÚZKOSTNÁ PORUCHA

Výskyt je asi u jedného z 50 ľudí. Postihnutý má pocit (nutkanie) na určitú činnosť, ktorú považuje za nezmyselnú. Typickými prejavmi sú niekoľkonásobné návraty do bytu (či je vypnutá žehlička, plyn, sviečky, svetlo atď). Môže sa však prejavovať i rituálmi napr. počítaním predmetov v okolí, neustálou potrebou umývať si ruky, čistiť byt, alebo obavou zobrať do ruky nôž alebo nutkaním použiť na verejnosti pred neznámymi ľuďmi obscénne slová.

POSTRAUMATICKÝ ÚZKOSTNÝ SYNDRÓM

Zvyčajne po vyvolávajúcej príčine (automobilová nehoda, úraz, prepadnutie, znásilnenie) sa u postihnutých objavujú nočné desy a desivé sny, emócie sa stávajú chudobnejšími, zhoršuje sa koncentrácia a pamäť.

PREVENCIA A LIEČBA ÚZKOSTNÝCH PORÚCH

Liečivé byliny a vitamíny

Smútok pomáha odstrániť čaj z Ľubovníka bodkovaného a Medovky lekárskej, ktorá pôsobí upokojujúco. Chmeľ obyčajný obsahuje lupulín, ktorý tlmí mozgovú kôru a používa sa pri predráždenosti a pocitoch napätia. V arómoterapii sa používajú vône silíc (éterických olejov): geraniova, levandulová, medovková a rozmarínová silica. Potrebný je dostatočný prívod vitamínov skupiny B (najmä B6), C vitamínu, magnézia, dostatok ovocia a zeleniny. Používanie stimulancií (čiernej kávy) a alkoholu je dobré obmedziť.

Návšteva lekára

Pri fóbiach a obsesiách sa používa behaviorálna psychoterapia učením, pri ktorej je cieľom desenzibilizácia (odstránenie alebo zníženie citlivosti) na situácie vyvolávajúce strach. Vhodný je tiež nácvik relaxačných techník a správneho dýchania. Farmakologicky sa podávajú antidepresíva (blokujúce spätné vychytávanie serotonínu napr. Citalec). Tieto lieky sa používajú i pri panických atakoch spolu s benzodiazepínovými prípravkami znižujúcimi úzkosť (alprazolam - Neurol). Až 70 % pacientov s panickými atakmi sa zlepší po tejto liečbe. Pri niektorých typoch sociálnej fóbie napr. u hudobníkov sa používajú i betablokátory. Dôležité je vyhnúť sa závislosti na alkohole, ktorý krátkodobo odstraňuje najmä sociálnu úzkosť, a závislosti na benzodiazepinoch (Diazepam), ktoré sú určené pre časovo obmedzenú liečbu odborníkom. Po ich postupnom vysadení sa pôvodné príznaky úzkosti môžu ešte vystupňovať. Liečba úzkostných porúch je v kompetenciii psychiatra, psychológa a neurológa.

Rady pre pacientov s panickými atakmi

Uvedomte si, že reakcie organizmu sú prehnanou aktivitou sympatikového nervového systému, preto majú komplexné a nepríjemné sprievodné príznaky, ale neohrozujú život. Skúste strach akceptovať a nasilu ho nepotláčať, povedzte si "nech..., mne to neublíži". Dýchajte nosom pokojne, pomaly a zhlboka. Zamerajte svoje myslenie na niečo konkrétne a pozitívne. Naučte sa uvoľniť svaly a relaxovať. V duchu si povedzte "moje telo má klame, ale ja to prekonám, čas pracuje pre mňa". Neponáhľajte sa a neutekajte, zostaňte v pokoji, alebo sa pomaly prechádzajte. Čím rýchlejšie utečiete zo zdanlivo ohrozujúcej situácie do bezpečia, tým ťažšie sa tam vrátite neskôr. V prevencii panických atakov pomáhajú aeróbne telesné cvičenia. Doprajte si dostatok spánku. Neordinujte si sám lieky ani iné prostriedky. Pozrite si zoznam slávnych a známych osobností (vedcov, športovcov, umelcov, hercov, politikov), u ktorých sa predpokladá výskyt rôznych foriem anxiety.