Tetania je syndróm charakterizovaný stavom zvýšenej dráždivosti centrálneho a periférneho nervového systému, ktorá sa prejavuje kŕčami a tonickými sťahmi svalov končatín. Hyperventilácia a anxieta spôsobujú tŕpnutie pier, jazyka a prstov, v extrémnom prípade s prejavom tzv. pôrodnickej ruky. Príčinou tetanie je najčastejšie pokles mimobunečnej koncentrácie vápnika alebo horčíka. K nestabilnej depolarizácie axonálnej membrány nervových vlákien dochádza i pri vzostupe koncentrácie fosfátu, sodíka a draslíka. Pri hyperventilácií vzniká respiračná alkalóza , pri ktorej sa kalcium vo zvýšenej miere viaže na sérový albumín s následným poklesom hladiny ionizovaného kalcia. Pri hypokalciémií sa znižuje prah dráždivosti pre depolarizáciu buniek s následnou hyperexcitabilitou. Syndróm, ktorý imponuje ako tetania, ale nie je spojený s hypokalciémiou sa nazýva benígny kŕčový syndróm (benign cramp syndrome).
Hyperventilačný test: po dobu 5 minút, pri frekvencii dychov 20 - 30 sa odlíšia pacienti citliví na alkalózu. Tetanické prejavy po 5 minútach sa považujú ešte za variantu normy.
Chvostekov príznak: poklop neurologickým kladivkom alebo prstom na vynorenie a vetvenie VII. nervu pred uchom, alebo v strede medzi zygomatickým oblúkom a ústnym kútikom, vyvolá zášklb hornej pery alebo ústneho kútika. Pri maximálnej odpovedi nastane pohyb celých úst, alebo i kontrakcia svalov čela, očí a brady.
Trousseaov príznak: kompresia ramena rukou alebo manžetou tlakomera vyvolá parestézie prstov ruky, až vznik tzv. pôrodníckej ruky po latencii 0,5 - 4 minúty.
Hypokalciémia bola opísaná v roku 1920, štúdie po roku 1930 ukázali súvislosť s nedostatkom vitamínu D a s hypoparatyreoidizmom, a po roku 1940 sa začali používať v liečbe oleje z pečene rýb. Pri hypokalciémii je koncentrácia sérového vápnika znížená pod 2,25 mmol/l.
Najčastejšou etiológiou je hypoparatyreoidizmus - kongenitálny, autoimúnny, infiltratívny alebo chirurgický. Ďalšou príčinou môže byť rezistencia na účinok paratyreotropného hormónu (typ Ia, Ib, Ic a II). Nedostatok D vitamínu sa vyskytuje pri nedostačnej expozícií uv žiareniu (napr. u Beduínov) a absencii prísunu D vitamínu. Ľudské mlieko obsahuje málo D vitamínu, preto sa odporúča pri kojení i dostatok slnečného svitu. Nedostatok D vitamínu môže spôsobiť i ochorenia pečene a žlčníka, ako i chronické zlyhávanie obličiek, kedy vzniká hyperfosfatémia. Pri akútnej pankreatitíde vznikajú uvoľnením lipázy voľné mastné kyseliny, ktoré viažu kalcium a ukladajú sa v peritoneu. Nedostatok kalcia môže vzniknúť i pri akcelerácii kostnej prestavby, hypoalbuminémií, bakteriálnej sepse alebo i medikamentózne (antikoagulanciá, antikonvulzíva).
Pokles koncentrácie sérového magnézia pod 0,75 mmol/l. Je častou komplikáciou chronického alkoholizmu. Nedostatočná absorbcia magnézia sa vyskytuje u pacientov s ochoreniami čriev a obličiek, pri tyreotoxikóze, laktácii a užívaní diuretík.. Nižší obsah magnézia je častejší u pacientov s migrénou a u pacientov s prolapsom mitrálnej chlopne. Opísaná bola i konštitučná labilita magnéziového metabolizmu pri B35 type HLA skupiny.
Sérum: celkové a ionizované Ca, magnézium - S-Mg, Ery-Mg, Ly-Mg, H-Mg; albumín, fosfor, kreatinín, parathyreoidálny hormón, plazma 25-hydroxyvitamín D, plazma 1,25 dihydroxyvitamín D.
Moč: vylučovanie kalcia močom, kalcium, magnézium, fosfor, kreatinín, cAMP.
Určenie denného príjmu kalcia a magnézia
Neurologické a elektromyografické vyšetrenie
Kardiologické, očné vyšetrenie a vyšetrenie denzity kostí.
Prírodné zdroje vitamínu D (denná potreba 10 µg): mlieko, ryby v oleji - haring, losos, tuniak, pečeň, vaječné žĺtky a dostatok slnečného žiarenia.
Prírodné zdroje kalcia (denná potreba 1200 mg denne): mlieko, sardinky, hlávková zelenina, sušené strukoviny, orechy
Prírodné zdroje magnézia (denná potreba 300 mg denne): hlávková zelenina, orechy, hrubá obilná múka, sójové bôby, morské ryby
Orálna suplementácia kalcia 1000-2000 mg elementárneho kalcia denne
Orálna suplementácia magnézia 300 mg denne (5mg/1 kg/ 1 deň)
Potravinové doplnky (vitamíny a minerálie): Ca + Mg + D vitamín, Ca + Mg + Zinok, Dologran ...
U niektorých pacientov je účinný fenytoin, chlorpromazín, chinín alebo prokainamid. V terapii akútneho záchvatu je možné podať i.v. Ca 0,5 - 2 mg/kg/h napr. Calcium chloratum alebo Calcium gluconicum. Pri úzkostnej hyperventilácii je vhodné magnézium i.v.
Posledná aktualizácia: 18.08.2001
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan 1999