Aj keď väčšina ľudí si myslí
"mne sa to nemôže stať", predsa sa tam každý môže raz ocitnúť. Stačí byť v nepravý čas na nepravom mieste (v aute, pri športe), ignorovať varovné príznaky, prejedať sa, upíjať sa, a už ste
tam - v nemocnici. Môže Vás tam doviesť sanitka, rýchla zdravotná pomoc, alebo
sa tam môžete dostať po niektorej z prehliadok pri alarmujúcom stave Vášho
organizmu.
Nemocnice v dnešnej podobe vznikli až v druhej polovici 19. storočia. Predtým sa zriaďovali lazarety pre infekčne chorých a bláznince pre psychicky chorých.
Do roku 1990 existovali 3 typy nemocníc:
nemocnice 1. typu mali 4 základné oddelenia (interné, chirurgické, gynekologicko-pôrodnícke a detské). | |
nemocnice 2. typu (okresné nemocnice) mali 500 – 1000 postelí a približne 12 oddelení, | |
nemocnice 3. typu boli určené pre spádovú oblasť cca 1,5 mil. obyvateľov. |
Fakultná nemocnica je klinickou základňou pre lekárske fakulty univerzít. Podobné delenie nemocníc pretrváva doteraz (§ 24 Z 277/1994). Staršie nemocnice sú tzv. pavilónového typu často v tichom prostredí a s parkom. Moderné stavby sú síce ekonomickejšie (spoločné operačné sály a pod.) ale pre pacienta často menej pohodlné a útulné.
Nezabudnite si do nemocnice zobrať odporúčanie od ošetrujúceho (praktického) lekára, dokumentáciu od svojho praktického lekára, originálne rtg snímky, lieky ktoré užívate. Samozrejmosťou by mali byť vlastné hygienické potreby (zubná kefka, pasta), dobré je mať aj vlastný uterák. Poistenec je spravidla prijatý do zmluvného zdravotníceho zariadenia (v mieste trvalého alebo prechodného pobytu). Ošetrujúci lekár (praktický lekár) rozhoduje o potrebe prepravy pacienta dopravnou prepravnou zdravotníckou službou (spravidla sanitka).
Pri vchode väčšiny nemocníc alebo oddelení je vrátnik – informátor, ktorý Vám vysvetlí kam mate ísť. Často disponuje aj zoznamom prijatých pacientov a môže Vám preto pomôcť, ak niekoho v nemocnici napríklad hľadáte.
Je to miestnosť, v ktorej sa uskutočňuje administratívny príjem pacienta. Je to dôležitý úkon, pretože len podľa presných údajov poistenca môže poisťovňa potom nemocnici za pobyt zaplatiť. Do prijímacej kancelárie (ambulancie) prídete s prijímacím lístkom od lekára ambulancie, s kartou poistenca a s občianskym preukazom. Ak nie ste poistený (napr. cudzinec) dohodnete podmienky platby (záloha a pod.).
Vo väčšine nemocníc vás vyšetrí pri prijatí ambulantný lekár, aby zistil aktuálny stav a indikovanosť Vášho prijatia. V čakárni oznámte sestričke, že ste prišli na prijatie do nemocnice.
Po príchode na oddelenie odovzdáte svoj civilný odev a dostanete nemocničný úbor. Odporúča sa odovzdať do úschovy aj cennosti a prípadnú väčšiu hotovosť (dostanete o tom potvrdenie). Potom Vás vyšetrí Váš izbový lekár, ktorý sa o Vás bude počas Vášho pobytu v nemocnici starať. Dobré je preto zapamätať si jeho meno. Vo väčších nemocniciach a klinikách Vás môžu vyšetriť aj viacerí lekári. Dôležité je, aby ste lekárovi porozprávali svoje ťažkosti v časovom slede - od začiatku ochorenia, až po súčasnosť. Aj zdanlivo nevýznamné maličkosti môžu mať vplyv na správne určenie Vašej diagnózy. Je užitočné, ak lekárovi ukážete aj svoju zdravotnú dokumentáciu, rtg (CT, MRI) a ďalšie výsledky vyšetrení. Lekár sa Vás bude pýtať aj na Vašu rodinu (rodičia, deti), na Vašu prácu, užívanie alkoholu, kávy, cigariet, menštruačný cyklus, spánok, stolicu, močenie, alergie, domáce zvieratá, poštípanie kliešťom a ďalšie potrebné údaje. Potom nasleduje špecializované odborné vyšetrenie. Po vyšetrení by Vám mal lekár povedať, čo si o Vašom ochorení myslí, aké má s Vámi plány a aká bude približná dĺžka hospitalizácie.
je vo väčšine nemocníc zverejnený v každej izbe. Začína sa budíčkom, rannou hygienou, meraním teploty, odbermi (krv, moč), raňajkami. Potom väčšinou nasleduje vizita Vašich izbových lekárov. Je dôležité, aby ste pri vizite oznámili všetky zmeny svojho zdravotného stavu, prípadné nežiaduce účinky liekov a pod. Nebojte sa spýtať na ďalší plán vyšetrení. Ak chcete podrobnejšie informácie o svojom ochorení, jeho povahe a prognóze, vhodnejší je individuálny pohovor s lekárom bez prítomnosti ďalších osôb. Po vizite nasledujú diagnostické výkony, vyšetrenia, terapeutické zákroky, rehabilitácia a pod. Vo fakultných nemocniciach navyše Vás môžu vyšetriť (s Vašim súhlasom) študenti medicíny. Minimálne 2x do týždňa (v pondelok a vo štvrtok) je primárska vizita, resp. na univerzitných klinikách aj vizita s prednostom kliniky. Vhodné je sa na túto vizitu pripraviť – a povedať stručne najdôležitejšie ťažkosti, prípadné organizačné problémy a pod. Po obede je súčasťou liečebneho režimu pokoj a odpočinok. Potom nasleduje popoludňajšia vizita. Po vizite je vo väčšine nemocníc možnosť návštev v určenom čase, napríklad 16:00 – 18:00 v priestore na to vyhradenom. Na niektorých oddeleniach a častiach nemocníc je zakázané aj používanie mobilných telefónov z dôvodu možného rušenia ostatných pacientov, alebo citlivých lekárskych prístrojov. V mimopracovnom čase sa o Vás stará službukonajúci lekár ústavnej pohotovostnej služby, ktorého v prípade potreby (napr. zhoršenia zdravotného stavu) zavolá zdravotná sestra.
Nepríjemnosťou pre niektorých pacientov môže byť včasný budíček (vo väčšine nemocníc o 5:30 hod.). Je to údajne prežitok z Rakúska-Uhorska, pretože ako je všeobecne známe – cisár František Jozef vstával veľmi skoro, a ostatní sa mu museli prispôsobiť. Niekedy vstávanie začína často už o piatej nie vždy potrebným meraním teploty, zhonom, krikom a upratovaním. Tí ktorí boli na základnej vojenskej službe to poznajú, a budú to mať rozhodne ľahšie.
Pre neskorých spáčov ďalší problém: o 22:00 (v zime o 21:00) sa zhasne svetlo, a vypne sa aj televízor. Začína obdobie nočného pokoja. Môžete si však v posteli čítať, nezabudnite si preto zobrať dostatočné množstvo kníh, alebo počúvať (cez slúchadlo) svoje zvukové nosiče alebo rádio.
Je len málo nemocníc, ktoré majú jednoposteľové izby. Väčšinou sú na jednej izbe 2,3,4, alebo 6 pacienti toho istého pohlavia, na intenzívnych jednotkách rôzneho pohlavia. Nie každá nemocnica má sociálne zariadenia (WC, sprcha) priamo na izbe. Často je treba prejsť cez chodbu a počkať, kým sa miestnosť uvoľní. Problém môže byť aj nočné chrápanie spolupacientov, alebo iné rušenie nočného pokoja. Preto sa odporúča zobrať si chrániče do uší, obrniť sa trpezlivosťou a hanblivosť dať bokom.
I keď aj strava by mala byť súčasťou nemocničnej liečby, koncepcia tzv. jednotného diétneho systému z minulosti sa len málo zmenila. Často redukčná diéta vyzerá ako normálna a naopak. Nebuďte prekvapení, ak Vám na olovrant prinesú mlieko. Našťastie v bufete a v stánku s ovocím a zeleninou si môžete potrebné dokúpiť. Niečo sa však zlepšilo: studené jedlo si môžete prihriať v mikrovlnnej rúre, a k dispozícii sú často 2 druhy čaju – sladený a nesladený. V každom prípade je však potrebné dodržiavať odporúčanú diétu (napr. neslanú, nesladenú, s obmedzením živočíšnych tukov a pod.), ktorá je dôležitou súčasťou liečby. Ak sa pacient stravuje individuálne, je niekedy ťažko nastaviť správnu liečbu napríklad na cukrovku (diabetes mellitus), vysoký krvný tlak alebo arteriosklerózu.
Fajčenie je v nemocniciach zakázané. Je to škodlivá závislosť o ktorej píšeme v článku Ako ne-fajčiť. Na druhej strane však náhle prerušenie čohokoľvek, čo bolo predtým pravidelné, nemusí byť najlepším riešením (ak sa neviete svojej závislosti náhle vzdať). Vo väčšine nemocníc je fajčenie zakázané v celom areáli. Ak sú určené pre fajčiarov určité miesta, je potrebné používať výhradne tieto priestory - a neobťažovať nefajčiarov napríklad fajčením na záchodoch.
Ich používanie je v nemocnici zakázané. Ak ste pravidelný konzument, máte ideálnu príležitosť sa svojej závislosti zbaviť. Povedzte však svojmu lekárovi presne koľko pijete (denne, týždenne, mesačne), nehovorte „len príležitostne“. Príležitosť môže byť každý deň – a ak denne pijete napíklad 5 pív alebo viac ako liter vína, či destilátov, náhle vynechanie môže byť nebezpečné. Veľa pacientov sa po banálnom úraze ocitlo v predelirantnom stave – začali byť zmätení, triasť sa, potiť sa a pod. Stav môže pokračovať do život ohrozujúceho delírium tremens, našťastie pre alkoholikov sú k dispozícii účinné tlmiace lieky, treba však na svoju závislosť upozorniť.
Súčasný poistný systém nepočíta s tzv. priepustkami napríklad cez víkend domov. Liečebná starostlivosť prebieha nepretržite 24 hodín. Vo výnimočných prípadoch (napr. úmrtie v rodine) môže priepustku povoliť prednosta alebo primár kliniky. V takomto prípade je potrebné podpísať reverz (odchod z kliniky na vlastné riziko a zodpovednosť). Na rozdiel od iných zariadení nie sú v nemocniciach k dispozícii špeciálne izby, kde by ste mohli byť so svojim partnerom osamote...
Pacient má právo na rešpektovanie svojej telesnej a psychickej integrity, poučenie o podstate ochorenia, prognóze a možných rizikách ochorenia, má právo rozhodnúť o svojej účasti na výuke a overovaní nových medicínskych metód, zachovanie mlčanlivosti týkajúce sa zdravotného stavu, zmiernenie utrpenia. Vyšetrovacie a liečebne výkony sú vykonávané so súhlasom pacienta. Postup každého vyšetrenia, ako aj možné riziká, či bolestivosť musia byť pacientovi podrobne vysvetlené a musí dostať odpovede na prípadné nejasnoti. Podrobne musí byť vysvetlený aj operačný postup a jeho možné riziká či nežiaduce následky. Pacient má právo odmietnuť podrobiť sa zdravotníckej starostlivosti, diagnostickému alebo terapeutickému výkonu, pričom sa spravidla vyžaduje podpísanie písomného nesúhlasu (tzv. negatívny reverz). Na závažné výkony, ktoré môžu zmeniť ďalší život pacienta si lekár vyžiada písomný súhlas pacienta (tzv. pozitívny reverz). Pacient má právo nahliadnuť aj do svojej zdravotníckej dokumentácie a robiť si z nej výpisky. Často sa stáva, že pacient nie je informovaný o plánovaných vyšetreniach na ďalší deň, pričom pred niektorými je potrebná špeciálna príprava (premedikácia, vyprázdnenie).
Dodržiavať liečebny režim, spolupracovať pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, oznámiť všetky ochorenia alebo skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správne poskytovanie lekárskej starostlivosti a riadiť sa osobitnými predpismi v prípade liečby prenosného ochorenia a pod. Lekára je potrebné informovať o všetkých liekoch ktoré užívate, aj voľnopredajných, vitamínoch, bylinách alebo o iných metódach liečby, ktoré používate. Všetky lieky, ktoré ste si do nemocnice priniesli - odovzdajte zdravotnej sestre, ktorá ich označí Vašim menom a a lekár rozhodne aké lieky a v akej dávke budete užívať. Ako hovorí známy výrok: máte právo na zdravie, ale aj povinnosť chrániť si ho.
Väčšinou sú povolené denne popoludní v osobitných miestnostiach, nie na izbe. Po vyšetreniach a vizite je vo väčšine nemocníc možnosť návštev v určenom čase napríklad 16:00 – 18:00 v priestore na to vyhradenom. Na izbách sú návštevy povolené väčšinou len v stredu, v sobotu a v nedelu odpoludní (od 15:00 do 17:00 hod.). Na intenzívnych jednotkách sú často návštevy úplne zakázané, najmä ak sú v jednej miestnosti viacerí chorí bez izolácie (napr. sklom). Je to predovšetkým z dôvodu ochrany ťažko chorých pacientov pred infekciou – vírusmi a baktériami z vonkajšieho prostredia. Návštevy detí do 10 rokov nie sú z psychologických a z hygienických dôvodov vhodné.
Informácie o pacientov môže dávať primár oddelenia, prednosta kliniky alebo nimi poverení lekári (ošetrujúci izbový lekár). Informácie sa podávajú najbližším príbuzným v priamom rozhovore, nie je vhodné žiadať informácie telefonicky, ak Vás ošetrujúci lekár predtým nepoznal a nevie kto ste, a či by sa informácie nemohli prípadne aj zneužiť. Podávať telefonicky informáciu môže dávať lekár len tomu, u koho si je istý jeho totožnosťou. Systém podávania informácii je osobitne prísny najmä v prípade hospitalizácie známych osôb, aj v takomto prípade je lekár a každý zdravotnícky pracovník viazaný lekárskym tajomstvom.
Pre ťažko chorých boli zriadené jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS). Najlepším vybavením disponujú Oddelenia anesteziológie a resuscitácie (ARO) napr. pre stavy po ťažkých úrazoch, otravách a pod. Ďalšie intenzívne jednotky sú špecializované – napr. popáleninová, koronárna (KJ), intenzívna cerebrálna jednotka (ICJ), metabolická jednotka a pod. Na týchto oddeleniach je prísny hygienický režim, zvýšená ošetrovateľská starostlivosť, monitorovanie žitvotne dôležitých funkcií a pod. Návševy sú možné len zriedkavo, napr. ak je pacient oddelený od iných pacientov, ak sa dá vyviesť do iného priestoru a pod. Návšteva priamo na intenzívnej jednotke by narúšala prácu personálu a mohla by šíriť infekcie najmä v čase viróz.
Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako 6 rokov možno prijať spolu s nim na odporúčanie ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Ak je chorá dojčiaca matka, je možné prijať do zdravotníckeho zariadenia aj dojča.
Po vykonaní potrebných vyšetrení, ošetrení alebo po zlepšení zdravotného stavu je možné pacienta prepustiť, a pokračovať v ambulantnej starostlivosti. Dňom prepustenia vyhotoví ošetrujúci lekár prepúšťaciu správu a druhopis odovzdá poistencovi. Pacientovi sa vydajú lieky na 3 dni a je poučený aby sa do 3 dní hlásil u svojho praktického lekára. Ak je pacient odkázaný na pomoc inej osoby, je potrebné túto osobu vopred informovať o dátume prepustenia.
Úmrtie pacienta sa oznamuje neodkladne najbližším príbuzným (telefonicky, telegramom a pod.). Každý pacient, ktorý zomrel v nemocnici by mal byť pitvaný. V osobitných zreteľahodných prípadoch môže dať výnimku primár alebo prednosta kliniku. Sú však situácie, v ktorých je pitva bezpodmienečne nutná: náhla smrť, nejasné okolnosti smrti, podozrenie na cudzie zavinenie, porozrenie na prenosnú chorobu a ďalšie ustanované osobitnými predpismi (§53 Z 277/1994)
Poznámka:
Tento stručný Sprievodca pacienta nemocnicou si nerobí nárok na úplnosť. Vychádza zo zákona 98/1995 o liečebnom poriadku, zákona 277/1994 a ďalších platných predpisov. Opisuje skúsenosti z veľkých štátnych nemocníc. V súkromných nemocniciach a v niektorých štátnych alebo rezortných nemocniciach môžu byť podmienky odlišné (lepšie). Je lepšie byť však pripravený na horšie - a potom sa tešiť na lepšie, ako naopak. Uvedené informácie sú len orientačné, a nie sú nárokovateľné. V prípade nejasností je potrebné nahliadnuť do zákonov, ktoré nájdete aj v časti
Portál pre lekárov / Legislatíva
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan