Poruchy spánku sú v populácii veľmi časté a ich spektrum je mimoriadne pestré. Od nespavosti až po nadmernú dennú spavosť, ktorá obmedzuje ľudí v bežných aktivitách počas dňa, cez poruchy dýchania počas spánku s opakovaným zastavením dychu až po nočné epileptické záchvaty. Takého široké spektrum prejavov si vyžaduje individuálny prístup k pacientom.
Riešenie mnohých problémov so spánkom je možné vyriešiť aj bez nutnosti návštevy lekára. Týka sa to predovšetkým tých porúch spánku, ktoré sú spôsobené nesprávnym životným štýlom. Nepravidelný rytmus spánku a bdenia napr. v dôsledku celonočnej práce, štúdia či zábavy, ale aj alkohol vo večerných hodinách zákonite naruší spánok v nasledujúcich dňoch. V takýchto prípadoch je v prvom rade nutné uvedomiť si príčinu ťažkostí, snažiť sa o postupnú úpravu rytmu spánok-bdenie a návšteva lekára nie je ani potrebná.
Nespavosť je definovaná ako porucha zaspávania, udržania nepretržitého spánku, alebo predčasné prebudenie. Spája sa so zvýšenou únavou počas dňa. Je relatívne častá, podľa niekorých údajov sa vyskytuje približne u 30% ľudí a s prechodnou nespavosťou sa stretol skoro každý človek počas života. Pri nespavosti je dôležité ihneď v úvode vzniku ťažkostí pátrať po jej príčine a snažiť sa odstrániť ju. Ak totiž nespavosť trvá dlhšie, vznikajú určité návyky, ktoré nám potom už zabraňujú v noci spať. Najčastejšou príčinou nespavosti bývajú rôzne psychické problémy, stres, prepracovanosť, konflikty v rodine… Vtedy je namieste návšteva praktického lekára a psychológa alebo psychiatra. Predpísanie liekov na spanie je len akousi prvou pomocou na prechodnú dobu maximálne 14 dní. Treba sa zamerať na racionálne riešenie príčiny nespavosti, vnútorný problém, stres.
Úprava životosprávy a dodržiavanie tzv. „desatora pre zdravý spánok“ je samozrejmosťou. Napriek tomu často nespavosť pretrváva a stáva sa chronickou. Pacient trpiaci na nespavosť si večer líha do postele plný obáv z toho, čo bude v noci, ako nebude môcť spať, ráno potom bude unavený a v práci nebude vládať… V noci sa budí na nepríjemné myšlienky plné obáv, organizmus sa dostáva do stresu. Nečudo, že tieto obavy sa naplnia a nespavosť sa upevňuje. Psychiater vtedy nastavuje pacienta na dlhodobú medikamentóznu liečbu. Avšak popri užívaní liekov na spanie sa javí ako účinnejšia tzv. kognitívne-behaviorálna terapia, ktorá spočíva v odstránení nesprávnych návykov pri zaspávaní, prerušení negatívnych myšlienok a odstraňovaní stresu nácvikom relaxačných techník. Táto liečba patrí do rúk psychológa. Nespavosť ako taká nie je indikáciou ku vyšetreniu v spánkovom laboratóriu.
Ďalšou skupinou sú poruchy dýchania viazané na spánok. Snáď každý pozná chrápanie rôznej intenzity. Samotné chrápanie je obťažujúce skôr pre okolie, pacienta samo o sebe neohrozuje. Ak pacient chrápe len v polohe na chrbte, riešenie môže spočívať v zabránení tejto polohy rôznymi spôsobmi (dá sa napr. prišiť loptička na pyžamo na chrbte pacienta). Radikálnejšie riešenie je operačné odstránenie zväčšených nosných či krčných mandlí , operácia nosnej prepážky alebo mäkkého podnebia, ktoré počas dýchania v spánku vibruje a vydáva nepríjemné zvuky. Závažnejšou diagnózou než chrápanie je syndróm spánkového apnoe, teda opakované pauzy v dýchaní, ktoré sa často spájajú s chrápaním. Ich príčinou je opakovaný uzáver horných dýchacích ciest jazykom alebo ochabnutými stenami nosohltanu pri pokuse o nádych. Apnoické pauzy sa opakujú a trvajú rôzne dlho, aj niekoko minút. Počas týchto páuz dochádza ku poklesu hladiny kyslíka v krvi a organizmus sa opakovane dusí, čo má nepriaznivé účinky na celkový stav organizmu. Pacienti si paradoxne nie sú vedomí týchto stavov, v noci sa nebudia. Ráno však udávajú suché boľavé hrdlo, bolesti hlavy, budia sa unavení, nevyspatí. V takomto prípade treba cestou obvodného lekára navštíviť pneumológa, ktorý má k dispozícii jednoduchý diagnostický prostriedok - prenosný pulzný oximeter. Je to štipec, ktorý má pacient na prste počas noci a sleduje hladinu kyslíka v krvi. Z tohto záznamu potom lekár dokáže určiť, či sa jedná o syndróm spánkového apnoe. Ak áno, pacienta odosiela do spánkového laboratória.
Do spánkového laboratória pacient prichádza v rámci hospitalizácie do nemocnice. Musí si donieť vodné nočné oblečenie. V spánkovom laboratóriu pacient najprv vypĺňa rôzne dotazníky, aby sa zistilo, ako vníma kvalitu svojho spánku (napt. Pittsburgský index kvality spánku) a či nemá aj nadmernú dennú spavosť (Epworthská škála spavosti). Zisťuje sa jeho výška, hmotnosť, obvod krku a brucha. Lekár pacienta vyšetrí, zaznamená jeho ďalšie diagnózy a užívané lieky, prípadne indikuje krvné testy. V závislosti od typu poruchy spánku sa pacient monitoruje počas jednej, alebo dvoch nocí. Prístroj na celonočné monitorovanie sa nazýva polysomnograf (PSG). Zaznamenáva elektrickú aktivitu mozgu, srdca, pohyby očí, hrudníka a brucha, prúd vzduchu nosom, zaregisruje zvuky vydávané pri chrápaní, meria saturáciu kyslíka a ďalšie. Celý aparát na pacienta nakladá spánkový technik, ktorý je špeciálne vyškolený. Je potrebné na hlavu, tvár a nohy nalepiť špeciálnym lepidlom niekoľko elektród (káblik s rozšíreným koncom), hrudník a brucho opásať špeciálnymi páskami, naložiť EKG, na krk položiť mikrofón, pred nos nastaviť špeciálny snímač a na prst sa nastokne už spomínaný štipec. V indikovaných prípadoch sa nahráva aj videozáznam. Pri tom všetkom je potrebné ustrážiť kvalitu zazmanenávaného signálu, aby bol záznam hodnotiteľný. Pacient sa ukladá večer do postele okolo 22,00 hod a ráno sa monitorovanie ukončuje okolo 6,00 hod. Monitorovací prístroj je schopný automaticky vyhodnotiť záznam, určiť typ zaznamenanej poruchy spánkového apnoe. Napriek tomu je potrebná kontrola a manuálne vyhodnotenie záznamu lekárom, ktorý potom určí diagnózu a odporúči ďalšiu liečbu. V prípade ťažkého syndrómu spánkového apnoe liečba spočíva v udržiavaní mierneho pretlaku vzduchu v dýchacích cestách počas spánku, tzv. pretlaková liečba, alebo vzdušná dlaha. Zabraňuje opakovaného uzatváraniu dýchacích ciest a apnoických pauzám. Je zjavné, že takúto liečbu je potrebné nastaviť pod dohľadom doborného personálu počas druhej noci v spánkovom laboratóriu. Pacient dostane na tvár masku, ktorá je hadicou spojená s prístrojom zvaným CPAP (continuous possitive airway pressure). Ten pod presne nastaveným tlakom vháňa vzduch do dýchacích ciest pacienta. V dnešnej dobe ideo o vysoko sofistikované prístroje, ktoré automaticky vyhodnocujú rytmus aj hĺbku dýchania a prispôsobujú tomu svoj cyklus. Ak má pacient benefit z takéhoto postupu, ošetrujúci lekár predpíše daný typ pretlakovej liečby pacientovi do domáceho prostredia.
Ak je pacient vyšetrený v spánkovom laboratóriu pre nadmernú dennú spavosť, tak okrem spomínaného celonočného monitorovania podstúpi ešte denný diagnostický proces, ktorý sa volá test mnohopočetnej latencie spánku (MSLT – multiple sleep latency test). Ten spočíva v piatoch PSG záznamoch v trvaní 20 minút. Pacient si počas monitorovania môže zdriemnuť, inak musí byť hore. Následne sa hodnotí, či a ako rýchlo počas týchto záznamov zaspal. Vypočítaná priemerná doba po zaspatie nám určí, ako výrazne je pacient spavý počas dňa.
Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu je náročné a vyžaduje plnú spoluprácu zo strany pacienta. Kvalita spánku je vždy do určitej miery narušená nepohodlím a novým prostredím. Tieto faktory sa zohľadňujú pri vyhodnocovaní záznamov. Treba si tiež uvedomiť, že vyšetrenie v spánkovom laboratóriu, ako aj vyhodnocovanie záznamov je časovo náročné a z toho vyplývajú aj všeobecne dlhšie čakacie doby snáď do všetkých spánkových laboratórií na Slovensku. Dobre informovaný a spolupracujúci pacient môže výrazne prispieť ku zvýšeniu kvality záznamu a tým aj k uľahčeniu a zrýchleniu diagnostiky a liečby jeho porúch spánku.
______________________