Tremorom (trasom), hypokinézou (zníženou hybnosťou), bradykinézou (spomalením pohybov), rigiditou (stuhnutosťou svalov), mikrografiou (písaním drobných písmen) a ďalšími sprievodnými príznakmi sa prejavovala a prejavuje Parkinsonova choroba (PCH) rovnako u spomínaných osobností ako u státisícov bezmenných nešťastníkov na celom svete. Ťažké ochorenie mozgu v dôsledku nedostatku dopamínu ako látky slúžiacej na prenos informácii medzi neurónmi, je v súčastnosti liečiteľné, nie však vyliečiteľné. Terapia je symptomatická, tlmiť možno iba príznaky. Samotný proces choroby nie je možné ovplyvniť. Podľa MUDr. Jána Benetina CSc. Z II.neurologickej kliniky Dérerovej NsP v Bratislave, nikde na svete neexistuje presná štatistika ľudí trpiacich chorobou, ktorej meno dal v roku 1817 londýnsky lekár James Parkinson. Známe sú iba súbory s viac alebo menej presnými číslami. Podľa odhadov sa nové prípady vyskytnú u 20 pacientov zo 100-tis. obyvateľov za rok, súčastný výskyt choroby uvažuje o 160 – 200 chorých na 100-tis. obyvateľov. Ide o štvrté najčastejšie neurologické ochorenie. V rámci kultúrneho či rasového spoločenstva niet v počtoch parkinsonikov podstatných rozdielov.
„Súčastná medicína,v prípade včasného zachytenia neustále progredujúcej choroby, dokáže pacientov udržať v relatívne dobrom stave aj pomerne dlhý čas. Modernými medikamentmi možno najlepšie ovplyvniť hybnosť a stuhnutosť svalov, čiastočne tras. „Horšie je to s poruchami rovnováhy“, hovorí MUDr. Benetin. Po príčinách degenerácie časti mozgu v oblasti tzv. substancie nigry odborníci dosiaľ len pátrajú. Najpravdepodobnejšie však ide o ochorenie multifaktorálne, v súčastnosti sú pod lupou expertov vplyvy vonkajšieho prostredia a genetické predpoklady. Existujú domnienky, že najmä jedinci, ktorí ochorejú v mladšom veku, odovzdávajú genetický impulz ďalej. Štatistiky za posledných 50 rokov nepotvrdzujú zásadný pohyb vo vekových kategóriách postihnutých, zachytenie ochorenia v mladšom veku je dané skôr lepšou diagnostikou. Okrem tzv. juvenilného parkinsonizmu v kategórii detí a dorastu zvyčajne ochorejú ľudia až po štyridsiatke. My sme mali zatiaľ najmladšieho pacienta 35-ročného“ poznamenal MUDr. Benetin.
„Nech ma bárs vykrúca, myká, hlavné je, že sa ešte stále aspoň trochu hýbem“, to je krédo už viac rokov 55-ročného Bratislavčana Ľubomíra. Parkinsonovu chorobu mu diagnostikovali ako 38-ročnému, keď sa mu v pokoji začala triasť ľavá ruka. Problémy s hybnosťou sa objavili až po niekoľkých rokoch. "Nerobím si už žiadne ilúzie.Viem, že moja choroba je nevyliečiteľná. Snažím sa ukradnúť zo života pár pekných okamihov, keď som mimo únavových fáz. Denne sa môžem pohybovať asi dve hodiny. Choroba sa stále stupňuje, aj keď sa ju lekári snažia udržiavať v určitých medziach,“ hovorí chorý muž, ktorému aj v čase nášho rozhovoru ústa sťahoval kŕč. Aj tieto spazmy sú sprievodným znakom ochorenia, pri ktorom práve svalová stuhnutosť zabraňuje vyjadriť pocity mimikou. Parkinsonikom sa hovorí aj ľudia s kamennou tvárou. Iným typickým vonkajším znakom je postoj s výrazným predklonom, ktorý často spôsobuje dýchacie ťažkosti. Parkinsonici trpia aj poruchami trávenia, srdcovej činnosti, močovej sústavy, dychu, spánku, regulácie teploty a veľmi často majú problémy v sexuálnom živote. Bez pozitívneho myslenia, aké napríklad Ľubomírovi nechýba, sa dá len ťažko vyrovnať s neľahkou ranou osudu. Práve tento ťažko postihnutý muž v máji 1999 založil prvú Spoločnosť parkinsonikov slovenskej republiky, ktorá má mať bunky vo viacerých regiónoch. V Českej republike fungujú pacientske organizácie už niekoľko rokov. „Aj keď je Slovensko v oblasti vedomostí a poznatkov o Parkinsonovej chorobe porovnateľné so svetom, v susednom Česku nás predbehli nielen v združovaní parkinsonikov ale aj v organizovaní špeciálnych medicínskych centier, pružnejšej registrácii nových liekov a ich zavádzanie na trh“ mieni MUDr. Benetin, ktorý spolupracoval na viacerých klinických štúdiách nových liečiv s doc. MUDr. Evženom Rúžičkom CSc., vedúcim Extrapyramidového centra I. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Obaja sú členmi pracovnej skupiny pre otázky parkinsonizmu pri Európskej federácii neurologických spoločností.
Nedávno médiami preletela senzačná spáva o prevratnej metóde liečby Parkinsonovej choroby voperovaním dvoch čípov paralyzujúcich degeneratívne zóny, do mozgu. O miliardy dolárov na výskum ochorenia žiadal kongres USA americký herec Fox, ktorý sa ako 38-ročný sám stal parkinsonikom. „Ak by sa objavil akýkoľvek revolučný spôsob terapie, určite by bol predmetom odborných diskusií na tohoročnom Svetovom kongrese o PCH v Kanade. Pravdepodobne ide o nepresné pretlmočenie názvu metódy, ktorá je hitom posledných rokov a v Česku s ňou už máme prvé skúsenosti,“ konštatoval doc. Rúžička. Ide o zavedenie hlbokej mozgovej stimulácie najmä u pacientov s neskorými komplikovanými štádiami ochorenia,ktorí prestávajú dobre reagovať na základnú liečbu. „Liečba je nákladná, jeden stimulátor stojí asi štvrť milióna Kč, pričom v budúcnosti rátame s obojstrannými stimuláciami. Sme pripravení zvyšovať počty pacientov a rozširovať indikácie. Veríme, že sa nám podarí presadiť úhradu tohoto jedinečného zákroku zdravotnými poisťovňami. Prvé tri operácie vykryla nemocnica,“ informoval doc. Rúžička o realizácii vo svete momentálne najšpičkovejšej terapeutickej metódy. Za zmienku stojí, že pred rokmi sa o podobnú liečbu pokúšal významný česko-slovenský neurochirurg prof. Pavel Nádvorník, ktorý dlhé roky pôsobil v Bratislave. Podľa doc. Rúžičku sú významným skokom v terapii PCH aj nové preparáty zo skupiny tzv. agonistov dopamínu (skupina liečiv s účinkom priamej stimulácie receptorov mozgu).
Na tohoročnom Svetovom kongrese sa českí neurológovia dostali do centra pozornosti expertov aj informáciou o liečebných účinkoch marihuany. Skúmanie tohoto fenoménu vyprovokovali priaznivé účinky dlhoročného konzumovania listov konope u 72-ročného parkinsonika s výraznými poruchami hybnosti. „ Nášho pacienta sme požiadali, aby na určitý čas požívanie marihuany prerušil, pozorovali sme zmeny jeho zdravotného stavu a po farmakologickom testovaní sme nadobudli názor, že konzumácia drogy vo veľmi malých dávkach( podľa údajov pacienta raz denne na špičku noža prášku zo sušených listov drogy), môže mať pozitívny účinok na receptory mozgu“, poznamenal doc.Rúžička. Chemické analýzy v konope totiž dokazujú prítomnosť farmakologicky účinných látok, tzv. kanabinoidov, z nich najznámejší je THC. Oblasťami mozgu s najvyššou hustotou kanabinoidných receptorov sú tzv. bazálne ganglia, ktorých porucha je podkladom Parkinsonovej choroby. Čiže marihuana by mohla ovplyvniť aj mechanizmy jednotlivých príznakov ochorenia. Na Svetovom kongrese v Kanade sa objavili aj ďalšie dve práce dokumentujúce priaznivé účinky kanabinoidov pri liečbe PCH po pokusoch na zvieratách.. „V civilizovanom svete nemožno podať pacientovi akýkoľvek z liekov ktorý neprešiel zložitým schvaľovacím procesom,“ tvrdí doc. Rúžička, ktorý sa zatiaľ neodváži prípad pána J.P. zovšeobecňovať. Podobné informácie sú však pre trpiacich svetlom na konci tunela. Napokon aj Federálny úrad pre kontrolu liečiv USA už povolil klinické skúšanie syntetických kanabinoidov a vo Veľkej Británii nedávno 102 poslancov parlamentu podpísalo petíciu žiadajúcu uvoľnenie konope na lekárske účely.
Iluzórnou šancou pre chorých sa stali pred časom mediálne vyjadrenia pražského chirurga Bohdana Babinca o pozitívnych účinkoch infúzneho roztoku z ľudských embrii vo veku do ôsmich týždňov, ktoré s údajnou 70-percentnou účinnosťou aplikujú vo Výskumnom ústave fyziológie v Kyjeve. Sám MUDr. Babinec pre PRAVDU potvrdil, že touto otázkou sa už nezaoberá. „Z posledných informácií považujem za seriózne iba tie, ktoré sa týkajú nedávnych pokusov s implantáciou embryonálneho mozgového tkaniva do mozgu parkinsonikov, s cieľom preniesť tam bunky vyrábajúce chýbajúci dopamín.Celé je to však spojené s etickými a technickými problémami,“ poznamenal doc. Rúžička. Mimochodom, jedným z pionierov tejto metódy je opäť prof. Nádvorník. Po určitých pokusoch v krajinách s liberálnymi zákonmi týkajúcimi sa potratov (napríklad vo Švedsku), je dnes prístup k aplikácii tejto metódy v medicínskych kruhoch veľmi rezervovaný. Okrem iného aj preto, že na jediný úkon treba asi osem embryi v rovnakom štádiu vývoja. „Otázka transplantácie buniek vyrábajúcich dopamín príde k slovu zrejme o niekoľko rokov, ak sa podarí vytvoriť bunky génovou manipuláciou. Práve ony by mali v mozgu parkinsonikov nahrádzať tie, čo zanikli v dôsledku neurodegeneratívneho ochorenia. Potom sa však pánboh na nás už asi definitívne naštve, zrejme toho už bude mať naozaj dosť.. Ľudia postihnutí ťažkou neurologickou deformáciou však hľadia k budúcim možnostiam génovej liečby s nádejou.,“ uvažoval s miernym nadsadením muž, ktorému prejdú v pražskom špecializovanom centre cez ruky stovky chorých. V Českej republike sa počet pacientov s diagnózou PCH pohybuje od 10- do 15-tisíc, desať percent z nich nemá ešte štyridsiatku. V Prahe a rovnako aj v druhom špecializovanom centre v Brne im venujú mimoriadnu pozornosť.
Zdroj: Reportáž , Oľga Prekopová, PRAVDA, Piatok 26. novembra 1999, strana 5
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan
2001