CHYBY MYSLENIA

Život je často zbytočne komplikovaný nesprávnymi spôsobmi ľudského usudzovania. Tieto chyby sú súčasťou tzv. kognitívnych distorzii opísaných v knihe IRACIONALITA A JEJ HODNOTENIE, ktorú je možné zakúpiť aj prostredníctvom Internetového predaja na tejto stránke. So súhlasom majiteľa autorských práv uverejňujeme úryvok z tejto knihy (str. 72 - 74):

Najbežnejšie chyby myslenia sa dajú zhrnúť do 10 druhov, z ktorých väčšinu môžeme označiť ako „chybné 8 P“. Sú to:

Perfekcionizmus - nadmerné úsilie o nereálnu dokonalosť až po zaznávanie klasického výroku „Mýliť sa je ľudské“. Príklady: „Človek (najmä však žiak alebo študent) sa nemá dopúšťať chýb“, Musím byť lepší ako všetci ostatní“, „Ak sa dopustím chyby som bezcenný človek“, „Len perfektný vedúci si zaslúži rešpekt“
Personalizácia - druh atribučnej chyby s pripisovaním všetkého sebe, s vnímaním seba ako príčiny rôznych udalostí, najčastejšie vo forme pripisovania si zodpovednosti za veci, za ktoré nenesieme zodpovednosť: „Nebyť mojej chyby, nestane sa to“, „Tá moja funkcia (alebo zlomená noha a pod.) je trest boží za moje minulé hriechy“, „Kto druhému jamu kope, sám do nej padá“, „Jej sa nebude nikdy páčiť, čo ja urobím“.
Pesimizácia - pohľad cez „čierne okuliare“ alebo tzv. nadaný „chybonálezca“ s istou tendenciou k zovšeobecneniu: „Na tom nie je ani štipky dobrého“, „To je úplný grázel“, „Takíto zlí rodičia musia mať delikventné deti“, „Ja nikdy nebudem mať šťastie“, „Na mňa sa vždy lepí smola“, „Tí študenti sú z roka na rok horší“.
Psychologizácia - atribučná chyba so zúžením príčin len na psychologické zdroje: „Za všetkými závislosťami je len slabá vôľa“, alebo naopak: „Pevná vôľa všetko zdolá“, a aby sme zostali ešte pri voluntaristoch: „Treba len veľmi chcieť a uvidíš, že zbohatneš“, „Zdrojom promiskuity je Elektrin komplex“ a pod.
Patologizácia - atribúcia v smere chorôb, napríklad, keď sa roztržitosť označí za artériosklerózu, agresivita za mániu, alebo anxiozita za melanchóliu, alebo len „To je chorý človek“, nehovoriac o homoerotickej orientácii, ktorá sa niekomu celkom mimochodom pripíše, alebo označenie chudobného za zlodeja a bohatého za kleptomana.
Privilegovanie - neprimerane zvýšené nároky na ohľady alebo výhody, správanie typu „princeznej“ či „netýkavky“: „To je nehorázne, on odo mňa pýtal vodičský preukaz!“, „Predstavte si, že ma vyhodil zo skúšky, hoci som sa celý týždeň učil“, „To je vrchol všetkého, napriek imunite ma pozvali vypovedať na súd“, „Tá sopľanda si dovolí mať iný názor ako ja“, „Prečo sa to muselo stať práve mne?“ a pod.
Psychopermanentka - spájajúca sa so slovami „stále“ alebo „nikdy“, resp. zahrňujúca v sebe trvanlivosť: „Len bez ženy môže byť život blažený“, „Ja nikdy nebudem šťastný, som permanentný smoliar“, „Ja som nemehlo už od narodenia“, alebo novoročný povzdych: „A zas sme o rok bližšie k smrti“ (čo síce môže byť pravda ale nehodí sa k sviatočnej atmosfére, ak sa nejedná o rád karmelitánov, kde memento mori – pamätaj na smrť malo funkciu pozdravu).
Podmieňovací spôsob - charakterizovaný slovkom „by“, alebo „musíš“, či „nesmieš“, k čomu sa vzťahuje aj ľudové príslovie („Keby nebolo keby, boli by sme v nebi“), „Keby som bol vedel, čo viem dnes...“, „Keby som už v mladosti bol na to myslel, nemuselo sa mi to stať“, „Takto (by) som to nemal robiť“ (namiesto „Takto to nechcem, alebo nebudem robiť). Stojí takisto na zamyslenie, či niekomu už pomohli dobré mienené rady typu: „Musíš si nabudúce dávať lepší pozor!“, „Prečo si na to už vtedy nemyslel?“, „Nesmieš byť taký roztržitý!“, „Keby si bola svedomitejšia...“, „Mal si sa tomu viac venovať!“. Dotýka sa toho aj židovské príslovie „Na ,chcel som, a ,rád by som, ti peniaze nikto nepožičia“. Vzniká však kacírska otázka, či takáto tendencia sa neprijala za oficiálnu „filozofiu“ už vtedy, keď sa niektoré závislosti označili za chorobu, pričom jediným kritériom chorobnosti je tzv. abstinenčný syndróm, ktorý vykazuje znaky chorobného stavu. Ale uvažuje sa o „normalizovaní“ ako opačnej tendencii od abnormity k norme (až po chaotickú totalitnú „normalizáciu“).

K chybným „8P“ pridáme ešte:
Interná verifikácia - keď človek presvedčí sám seba vlastnými argumentami. Opiera sa najmä o apriorizmus. Napríklad: „Je to určite správne (nemohla som urobiť zle), veď som to myslela naozaj dobre“, „Je to určite tak, cítim to v kostiach“, „Ešte jednu stávku a tentoraz cítim, že zaručene vyhrám“, „Mne sa nemôže prihodiť nič zlé, ja mám čisté svedomie“ a pod.
Mystifikácia - je chyba myslenia, ktorá sa spája s najväčším množstvom kognitívnych distorzií. Okrem chybnej atribúcie a ľubovoľnosti záverov ju charakterizuje selektívna abstrakcia, hypergeneralizácia a iné chyby myslenia. Preto často prekračujeme mieru bežnej ľudskej iracionality a zvykne sa spájať s nižším intelektovým potenciálom a najmä nižšou kritickosťou, a tak je zdrojom prejavov nekritickej iracionality. Príkladov je mnoho, keďže sa tu kombinujú viaceré chyby myslenia. Napríklad: „Udalosti v starom zákone sa dajú vysvetliť vplyvom komét“, „Nie je od veci prihliadať na to, čo sa píš v horoskope“, „Niektorí ľudia sú jasnovidci, sú schopní predvídať budúcnosť“, „Vyložením kariet vám iba chcem pomôcť“ (pozn.: honorár ľubovoľný!). Pravda, zo strany kartárky to býva skôr podvod a zárobok na ľudskej hlúposti, aj keď si to ona, či klient, prípadne racionalizujú.

Z publikácie Iracionalita a jej hodnotenie autorov: Prof. PhDr. Ondrej Kondáš, DrSc. a PhDr. Jana Kordačová, CSc. vydal STIMUL, Bratislava 2000, 160 strán.