Zdravie a výživa

ČIERNA KÁVA – predpokladané účinky KOFEÍNU na organizmus

	Podľa arabskej legendy, približne v roku 850 v hornom Egypte, kozy požierali červené plody na kríkoch, pričom i najstaršie kozy začali byť plné energie. Ich pastier Kaldi bol unavený, a tiež vyskúšal tieto plody s osviežujúcim účinkom. Podľa inej legendy rovnaké kríky zachránili život Omarovi. Už v 9. storočí bola káva v encyklopédii zaradená medzi látky s liečivými účinkami, zlepšujúcimi pamäť a čistiacimi pokožku. V 15. storočí pitie kávy zlepšilo zdravie Etiópskeho šejka. V 17. storočí sa káva rozšírila i v Anglicku – v tradičnej krajine s obľubou čaju. V tých časoch mohli do kaviarni vstupovať len muži.
	Pitie čiernej kávy je vo svete veľmi rozšírené, a považuje sa za najnevinnejšiu toxikomániu. Nemení osobnosť a charakter človeka. Obsahuje alkaloid s purínovým jadrom (1,3,7 trimethylxantín) = kofeín. Kofeín je súčasťou i mnohých ďalších poživatín napr. kolové orechy, guarana, čaj, kakao, maté, Cola, Kofola, Semtex a pod.
	Kofeín sa dobre vstrebáva z tráviaceho traktu, už po 15 minútach sa prejaví jeho účinok. Najväčšia časť kofeínu a jeho metabolitov sa vylúči z tela po 6 hodinách, úplne až po 24 hodinách. Šálka kávy obsahuje priemerne 50 – 200 mg kofeínu (10 kávových zŕn = asi 100 mg kofeínu). Smrteľná dávka kofeínu je 10 g alebo 150 mg na 1 kg hmotnosti.
	Kofeín stimuluje centrálne nervstvo, srdce, zvyšuje vylučovanie moču a stolice, rozširuje cievy srdca, mozgu, obličiek a periférne cievy. Zvyšuje sekréciu žalúdočnej šťavy, povzbudzuje chuť do jedla a činnosť tráviaceho traktu, zlepšuje funkciu čriev pri zápche a odvodňuje, čím pomáha zbaviť organizmus toxických produktov.
	Urýchľuje metabolizmus mastných kyselín a odburávanie tukov. Odstraňuje únavu, má i euforické účinky, vyvoláva pocit pohody a dobrej nálady. Zbystruje myslenie a u niektorých ľudí má afrodiziatické účinky. Je protijedom pri otrave alkoholom (a naopak). Hasí smäd a osviežuje po namáhavej telesnej a duševnej práci. Kofeín je súčasťou mnohých liekov proti bolesti hlavy, a urýchľuje pôsobenie analgetík, najmä ak sa podajú na začiatku bolesti.
	Predávkovanie (napr. viac ako 300 mg kofeínu jednorázovo) sa môže prejaviť búšením srdca, pocitmi strachu, bolesťami hlavy, červenou tvárou, poruchami koncentrácie, závratmi a halucináciami, trasom, častým močením, zrýchlením tepu a zvýšením telesnej teploty. Pri chronickej otrave sa môže objaviť nechutenstvo, poruchy spánku, desivé sny, úzkosť, depresie a zášklby svalov.
	V liečbe nežiadúcich účinkov sa používajú ľadové obklady, sedatíva a hypnotiká, betablokátory, pri ľahšej otrave môžu pomôcť aj nižšie dávky alkoholu. Vynechanie obvyklej dávky kávy po dlhodobom užívaní, alebo jej oneskorené vypitie napr. ráno, môže spôsobiť abstinenčnú bolesť hlavy pri chronickom kofeinizme (tzv. nedeľná bolesť hlavy). Nevhodné je pitie kávy neskôr ako 4 hodiny pred spánkom, pretože kofeín narušuje fyziologické striedanie spánkových fáz. Neodporúča sa pitie kávy v tehotnosti, a pri plánovaní dieťaťa, pretože u mužov môže kofeín znižovať pohyblivosť spermií.
	Pitie kávy je nevhodné pri vysokom krvnom tlaku, pri zvýšenej tvorbe žalúdočnej kyseliny, vredovom ochorení žalúdka a dvanástorníka, pri ochoreniach žlčníka a pankreasu, pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a niektorých psychických poruchách, najmä pri pocitoch úzkosti a strachu.
	Nie sú jednoznačné výsledky pitia kávy vo vzťahu k osteoporóze, výsledky väčšiny štúdií nepreukázali jednoznačný vplyv kofeínu na znižovanie denzity kostí u žien v menopauze, pokiaľ bol ich prívod kalcia v potrave dostatočný.
	Je potrebné si uvedomiť, že stimulanciá môžu zvyšovať energiu len vtedy, ak je v organizme ešte nejaká prítomná. Preto na unaveného človeka môžu mať i opačný účinok, prirovnávaný k účinku biču na unaveného koňa. Po káve sa môže dostaviť pocit ospalosti a zívanie, najmä u duševne pracujúcich.
	Aj pre kávu platí: všetko s mierou, pretože to, čo je v malej dávke liek, sa vo vysokej dávke môže stať jedom.