Viete, že? |
Kombináciou vnútornej fluoridácie (napr. tbl. Fluorik...) a vonkajšej fluoridácie vhodnou zubnou pastou alebo ústnou vodou (napr. Elmex®, Meridol®...) môžeme znížiť kazivosť zubov o 50 až 80%. Obidva spôsoby fluoridácie sa na tomto znížení podieľajú približne rovnakou mierou. Použitie vnútornej fluoridácie má však význam len do veku 10 – 12 rokov života, počas rastu zubov – teda počas vývoja a mineralizácie korunky. Vonkajšiu fluoridáciu je ale potrebné vykonávať nepretržite.
Mamičky by už počas tehotenstva mali mať na pamäti, že sa
musia starať nielen o svoje zdravé zuby, ale aj o správny vývoj chrupu svojho
dieťaťa. Treba dbať o dostatočný prísun vitamínov, vápnika a fluóru (syry,
zelený čaj, ryby, minerálne vody). Rodičia by si mali uvedomiť, že zubný kaz
síce nie je infekčné ochorenie, ale množstvo baktérií, ktoré ho spôsobujú je
priamo úmerné počtu neošetrených zubov v ústach a preto pred príchodom nového
člena rodiny by mali navštíviť stomatológa a dať si všetky kazy ošetriť.
Po prerezaní prvého zúbka je vhodné zaobstarať mu detskú zubnú kefku – jemnú,
mäkkú, s mohutnejšou rúčkou, s ktorou si neublíži. Na kefku patrí detská zubná
pasta veľkosti šošovice. Receptúra výroby zubnej pasty počíta aj s jej
prehĺtaním, netreba sa toho báť. Neskôr dieťa treba naučiť po každom jedle si
umyť zuby.
Príroda nám všetkým nadelila zdravé zuby. Vieme sa o ne
starať a zachovať si ich do vysokej staroby?
Vedci doposiaľ nevymysleli zázračnú tabletku ani vodičku, ktorá by nás ochránila
bez nášho pričinenia pred zubným kazom, či zápalom ďasna. Napriek tomu existujú
ľudia, ktorí si do vysokého veku (70 a viac rokov) zachovali svoj kompletný
chrup.
V čom to spočíva, keď je už roky známe, že kaz nie je dedičný a nepatrí ani
medzi infekčné ochorenia? Je overené, že „čisté zuby sa nekazia“. V tejto
vete je skrytý princíp zachovania zdravých zubov a zdravých ďasien. Na zuboch sa
usadzuje zo slín a zvyškov potravy povlak, ktorý je vynikajúcim domovom a
potravou pre baktérie spôsobujúce kaz. Sklovina vplyvom kyslého prostredia,
ktoré vznikne rozkladom potravy mäkne a všade prítomné baktérie majú otvorenú
cestu pre svoju deštrukčnú činnosť. Vedecké práce tvrdia, že stačí 200 hodín
kyslého prostredia v ústach na to, aby vznikol kaz. Spočítajme koľko hodín denne
máme v ústach kyslé prostredie. Ráno sa naraňajkujeme a utekáme do práce. V boji
o munútky bežíme na obed. A naše zuby? Na tie niet času. Večer pred spaním
schytíme kefku a pastu a rýchlo robíme ústnu hygienu. V priemere ani nie 2 min.
Potom sa divíme, že sa zuby kazia a kazia. Zuby si treba umývať po každom jedle.
Sú však situácie, keď sa to nedá. Vtedy si treba ústa aspoň vypláchnuť čistou
vodou – na zriedenie kyslého prostredia a vyplavenia zvyškov potravy, alebo žuť
20 min. žuvačku. Pred spaním si však treba umyť zuby dokonale. Kameňom
úrazu bývajú však plochy, ktoré susedia s inými zubami v rade. Týmto treba
venovať zvýšenú pozornosť, či už použitím medzizubných kefiek alebo zubných
nití.
Jej pracovná časť – teda hlavička - má byť čo najkratšia –
pre dospelých 2,5 cm,
pre deti 2 cm, aby sme sa s ňou dobre dostali aj k zadným zubom. Vlákna majú byť
mäkké, rovno zastrihnuté, husto osadené so zaoblenými koncami, aby nepoškriabali
sliznicu ďasna. Zubnú kefku treba vymeniť minimálne raz za tri mesiace.
Po prekonaní infekčných chorôb ako angína, chrípka, šarlach, detské ochorenia,
treba kefku meniť ihneď po vyliečení. Zubné kefky slúžia na to, aby zotreli
povlak zo zuba, teda zvyšky potravy s baktériami a umožnili efektívne pôsobenie
zubnej pasty. Obsah fluoridov (fluorid sodný, amínfluorid) pôsobí na
odvápnenú a zmäknutú sklovinu ako ochranný vytvrdzujúci obväz.
Ďalšou otázkou je dĺžka umývania zubov. Bežne je to tri minúty po každom
jedle, pokiaľ nie sú všetky plochy zuba čisté. Zuby si treba umyť po každom
jedle, raz za deň dokonale (je jedno či dokonale ráno, alebo večer) - do
úplnej hladkosti.
Mnohí to berieme ako samozrejmosť, ktorá môže ísť s vekom.
Celý problém je však v nedostatočnom umývaní zubov! Zubný povlak je nielen
príčinou vzniku kazu (v povlaku prítomné baktérie menia cukor na kyseliny),ale
aj príčinou vzniku zápalu ďasna a neskôr príčinou paradentózy. Ak sa príčina,
teda povlak neodstráni včas, stvrdne a stane sa z neho zubný kameň. Ten
vyvolá zápal ďasna, ktorý pokračuje ďalej až na kosť.
Po niekoľkých rokoch je kosť, ktorá drží zub, zničená natoľko, že zub vypadne.
Pritom prevencia a liečba je veľmi jednoduchá. Stačí naučiť sa už v mladosti
dobre si čistiť zuby, lebo ako je známe: „Čisté zuby sa nekazia!“
MUDr. Irena Lacková, http://www.interpharm.sk
WEB-master: PEKUR s.r.o.
Copyright © Edusan
2002