Odpovedal: Maroš Re: Granule a obrana proti útokom (číslo príspevku 1.479, zo dňa 01.08.2004 videné 683x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 1479: Len niekoľko laických poznámok k bodu 2 (obrana proti útokom): záleží aj na tom či to bude pes alebo suka, či budete s nim chodiť von na sídlisku alebo na dedine. Či bude väčšinou na vodítku alebo voľne. Na veľkých sídliskách ako napr. v Petržalke sa psy vo svojej komunite väčšinou poznajú. Rešpektujú šteňatá a neskôr si vytvárajú vzťahy a pamätajú sa, kto komu "ublížil" a tak vznikajú sympatie i nepriateľstvá. Môjho malého psíka a ani susedových jazvečíkov (v okolí ich je viacej) ešte nikdy bezdôvodne nenapadol iný pes. Jazvečíkov tu voláme "bufeťáci" pretože neustále a trpezlivo vyhľadávajú zbytky potravy najmä okolo kontainerov, a nie sú vtedy na vodítku. U jazvečíka je nevýhodou aj dlhá chrbtica - a ich majitelia sa často boja, aby na nich neskákali iní psy a nepoškodili im tak chrbticu. Podobne ako u ľudí, ak ide o hárajúcu samicu, vtedy majú snahu ukázať, kto je najväčší samec a môže dochádzať k potýčkam. Ale v takýchto prípadoch podľa mojich skúsenosti práve jazvečíci trpezlivo čakajú, kedy príde na nich "rad". Aj malí psy majú mechanizmy ako sa brániť, v najhoršom prípade si napríklad ľahnú na chrbát, ukážu svoje slabiny, brucho a na bezbranného si netrúfnu. Za agresívneho psa, ktorý napáda iných psov alebo ľudí zodpovedá majiteľ, niekedy sa stane že dochádza k "vyrovnávaniu účtov" najmä medzi väčšími psami a tí potom potrebujú pomoc veterinára. Ale potom dochádza často i ku konfliktu medzi majiteľmi. Tento rok som sledoval správanie psov v Grécku, kde chodia psy i mačky úplne sami bez dozoru po ulici. Vedia bezpečne prejsť cez cestu aj v hustej premávke. Mnohí psy majú rany z pouličných bojov, ale krízové situácie si vedeli riešiť. Ak sa dostal slabší pes do rajónu silnejšieho a dostatočne ukázal, že sa cíti slabší, silnejší pes to rešpektoval. Čo sa týka obrany ľudí proti útokom dajú sa kúpiť obranné spreje proti napadnutiu človekom i napadnutiu zvieraťom, napríklad v poľovníckych potrebách (alebo v army-shopoch), podobne by mali byť k dispozícii aj paralyzátory. Pes nesmie vycítiť že sa ho bojíte, alebo že ste k nemu nepriateľsky. Ak aj svojho psíka budete vychovávať k priateľským prejavom k iným psom, tak v normálnej komunite iste nebude mať problémy s inými psami. Nájdu sa samozrejme aj výnimky, ak si niekto kúpi i vychová psa na svoj obraz, a naučí svoju nenávisť voči svetu prejavovať aj u psa. Ale to sú len niektoré bojové plemená, preto sa uvažuje o zavedení povinného psychologického vyšetrenia pre chovateľov psov najviac nebezpečných plemien. Psy si so sebou väčšinou poradia, problém je skôr s ľuďmi, ak by ste mali vo svojom okolí náhodou majiteľa psa, ktorý by ohrozoval Vášho jazvečíka, treba začať tam, najprv slušným dohovorom. Toto sú len moje laické pozorovania a skúsenosti počas 6-ročného pravidelného styku s psíčkarmi, v inej lokalite aj toho istého sídliska, môžu byť možno skúsenosti iné. Agresívnych psov nepúšťajú majitelia z vodítok, a sú aj takí ktorí museli byť vykastrovaní (psy). Niektoré príčiny agresivity psov voči iným psom nádete v článku www.aavet.cz, kde sa dočítate, že niektorý pes môže napríklad možno svojou vôňou vzbudzovať agresivitu u iných psov...