Odpovedal: Naďa
Re: Po strate majiteľa
(číslo príspevku 18.934, zo dňa 03.02.2011 videné 216x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 18934:
Je smutné, čo sa prihodilo Vladovi, chápem jeho pocity, že sa nechce rozlúčiť s bytosťou, ktorá bola jeho manželke akoby dieťaťom, hlavne po jej strate. No je smutné aj to, že mačičke zrejme už nepomôže, aj keď tak veľmi chce. Mačička pravdepodobne veľmi trpí - nielen žiaľom za paňou, ale aj spomínanými diagnózami - obličky, rakovica tráviaceho traktu. Tam treba hľadať nechuť k jedeniu aj izoláciu od človeka. Choré zvieratko vyhľadáva samotu, kútik, kde môže dožívať... zrejme by sa tak správala v určitej fáze postupu choroby, aj keby pani žila. Prežila som to - stratila som takto pekinéza - milovali sme ho
všetci, tiež bol môj "tieň", no keď mu zistili rakovinu, začal sa takto správať, vyhľadávať samotu ... vydržali sme toto jeho utrpenie 2 týždne, až potom zverolekár dal na zváženie eutanáziu - načo predlžovať utrpenie, keď niet pomoci... Dnes už viem, že som spravila dobre, aj keď to bolelo, ale odišiel dôstojne. Je na Vladovi, ako sa k tomu postaví a v akom štádiu je rakovina...