Odpovedal: Dendy - kokinka Sara Re: Agresivita psa? (číslo príspevku 2.527, zo dňa 03.01.2005 videné 1010x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 2527: To je síce všetko pekné, čo ste mi tu napísali. Aj tak si myslím, že všetko záleží od povahy psa. Brali sme si ju, keď mala len 6 týždňov. Nezodpovednosť? Mali sme ju račšej nechať napospas osudu? Ja nie som totiž ľahostajná voči zvieratám a nezniesiem, keď sa trápia. Ešte raz podotknem, že sme sa ju snažili 1 rok preonačiť, aby nezaútočila na človeka, ktorý ju chce pohladkať. Dávali sme jej a dávame množstvo lásky. Vychovali sme z nej milého a prítulného psíka, ktorý nás a hlavne nášho 4 mesačného syna nadovšetko miluje. Toto považujete za týranie? Keď niečo zlé urobí mala by si to predsa uvedomiť a nie že nám bude ešte viac skákať po hlave. K tej literatúre. Vzdy sa informujem o plemene čo najviac. Ale ona sa vymykala z opisu, čo potvrdil aj veterinár. Povedal nám, že to bude veľmi ťažká práca. Naša kokrina je 5% z 95% kokrov. Tých 5% je iných. Sú nezvládnuteľný a náročný na výchovu. Nie sú vyronaná povaha, ako u 95% kokrov a pod. Mimochodom. Nie je to môj prvý psík. Mala som 16 ročnú pudlinu. Tak niečo o výchove a o psoch viem. Viem, že každá rasa je iná. Nikdy sme ju netrestali hladovkou. Ona je taký malý kontajner. Keď bola malá a nestačila jej miska, z ktorej žeru vlčiačky, tak išla s nami von a v priebehu sekundy si našla náhradu. Ona musela odpadnúť pri miske, keď sa nažrala. Dopriane jej bolo vždy, pochválená je stále, za každú maličkosť. Aj keď teraz nemám veľa času, ale vždy sa jej venujem maximálne a dokonca jej nezakazujem stýkať sa s našim 4 mesačným synom. Čo po zdravotnej stránke syna nie je moc vhodné. Neobmedzujem ju v ničom. Ale určité hranice predsa sú. Nie?