Odpovedal: ds
Re: pomôžte mi - môj manžel sa zaľúbil do inej
(číslo príspevku 107.892, zo dňa 06.09.2006. videné 845x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 107892:
Ahoj všetci. To som ja, ds. Mojim príspevkom sa koncom júna vytvorila pekná diskusia o vzťahoch, preto sa ozývam znova. Prešli 2 mesiace, veľa sa toho nezmenilo v mojom probléme. Trošku som sa vzchopila, schudla som síce 15 kíl, žalúdok ma strašne bolieva, akokeby som tam mala skalu a plačlivé obdobia na mňa chodia z ničoho nič. Ale zvládam to už lepšie, nahováram si, že to bude už len lepšie, že musím vydržať, veriť tomu. Keď človek veľmi chce, tak sa dá všetko. Raz je to lepšie, inokedy otrasné, najradšej by som zomrela vtedy... Stále som nepochopila, prečo sa to muselo stať. Situácia sa má teraz tak, že manžel chce stále čas, nevie sa rozhodnúť. Je to preňho ťažké, hovorí mi. A pre mňa snáď nie??? Stále sa správa inak, niekedy je taký, že sa pomaly ani nepozdraví, je málo doma, nemá záujem o nás. Inokedy zasa vymýšľa spoločný program, ideme do mesta, hráme karty, k spoločným známym ideme, akoby nič. Pretože o tom známi nevedia, len rodina. On to nikomu nepovedal, ani najlepšiemu kamarátovi, asi mu je to trapné. Niekedy sa neozve 2 dni, nezavolá, nenapíše sms, potom zasa vypisuje, že nech nemyslím na najhoršie, že on potrebuje čas, lebo sám nevie čo chce, že nechce zabudnúť a ani ja nemám zabúdať, nech ho netrápim otázkami, nech mu dám priestor. Má sa dobre proste aj doma, kde je o ňho postarané, aj tam s druhou. Niekedy sa v noci budím, že ma z polospánku hladká, inokedy ma objíme, hladká chrbát, bozká, chce sa milovať...že stále túži po mne. A inokedy mi nedá ani pusu...sú to také protiklady, z čoho vidím, že sám nevie, čo má robiť. Sadne si a poprezerá si fotoalbumy, rozmýšľa, spomína, bolí ho to...začne budovať našu budúcnosť, čo máme kúpiť nové do bytu atď...potom sa znova zamyslí a rozpráva tak, že "ešte" je s nami...proste neviem čo si mám myslieť. On vie, že ho milujem, že som ochotná mu odpustiť tentokrát, lebo verím, že to môže náš vzťah len utužiť, budeme k sebe tolerantnejší, ale neviem, či to bude chcieť aj on. Možno sa rozhodne odísť od nás, neviem. Podľa mňa si to celkom neuvedomuje, sám sa priznal, že nemá potrebu rozmýšľať nad tým, aké by to bolo bez nás, pretože je ešte stále s nami...čo mám robiť??? Mala by som byť silná, ja viem. Možno tvrdá a rozhodná, ale ja nechcem, aby odišiel. Dala som mu síce návrh, aby odišiel na pár dní, nech si to vyskúša, aké by to bolo bez nás, ale to nechcel. Neviem, ako sa k nemu mám správať, aby sa zbadal, či mám byť milá, alebo chladná, alebo aká??? Stále si myslím, že kým sa o ňho starám, má sa prečo vracať k nám domov. Keby sme žili ako pes a mačka, keby sme sa spolu nemilovali, odcudzili by sme sa navzájom úplne a aj keby sa to možno začalo naprávať, bolo by to ťažšie. Ja naozaj neviem, urobila by som hocičo, nech sa to dá do poriadku...