Odpovedal: ivica
Re: pomôžte mi - môj manžel sa zaľúbil do inej
(číslo príspevku 108.260, zo dňa 10.09.2006. videné 744x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 108260:
dobry den ds,
precitala som si vsetky prispevky k vasmu clanku. ludia vam chcu naozaj pomoct. niekto sa vie lepsie vzit do vasej situacie, lebo nieco podobne prezil, iny vam zas radi, aby ste s tym skoncili. je to urcite pre vas tazke, pretoze ste spolu uz roky a mate aj dieta. urcite ho velmi lubite a ste o svojej laske presvedcena. sustredujete velmi vela sil do boja o svoje stastie. naozaj musite byt silna zena a najma chapava a tolerantna. tazko vam je radit, lebo rozhodnutie je na vas. kazdy vam moze napisat svoj nazor, ale vy si aj tak urobite podla svojho, lebo ide o vas zivot. mozno vas niektore prispevky nahnevaju, s inymi suhlasite, ale v podstate vam kazdy radi preto, lebo vam chce dobre. ludia maju tiez svoje skusenosti a niekedy si az po dlhom case uvedomia, ci vtedy konali spravne, alebo sa obetovali pre nieco co nemalo zmysel. vsetko ukaze az cas.

ja som mala v osemnastich priatela. bol z dediny, o desat rokov starsi. zalubila som sa a bolo mi s nim dobre. po kratkom case som ale zistila, ze je to riadny alkoholik - jeho otec zomrel, lebo si znicil zdravie alkoholom. stale som dufala, ze to bude lepsie, planovali sme buducnost. ale vlastne som zila v tom jeho svete - jeho kamarati, jeho rodina. tam ho vsetci poznali a vsetci svorne vysedavali v dedinskej krcme - jedinej atrakcii. mali rovnake vyjadrovanie - same nadavky, boli ako odstaveni od sveta - nevedeli, co sa vlastne deje, iba nadavali na politikov a pritom ani nepoznali ich mena. zili ako niekde na ostrove. moja rodina mojho priatela nikdy nevidela, lebo som sa ho v podstate hanbila predstavit. urcite by odpadli, keby videli, ze sa taham s alkoholikom. navyse som sa nemohla spolahnut, ze naozaj k nam pride. obycajne zapadol s kamaratmi do krcmy, alebo prisiel az k nam do mesta, kde stretol kamarata - barmana a na mna si spomenul o desiatej vecer. domotal sa do nasej najblizsej kaviarne a tam bol potom neznesitelny. nevedel sa spravat, motal slova, rozpraval bludy a mne bolo casto do placu. no a bolo mi toto treba? moja rodina ma uz hadam podozrievala, ze sa vlacim s 60-rocnym zazobancom, ked im ho nechcem ukazat. no ja som vlastne len vhupla do akehosi cudneho zivota, z ktoreho by kazdy normalny clovek hned zutekal. no ja som mala ruzove okuliare a stale som mala pred ocami len to dobre z nasho vztahu. ze sa mi tak venoval, hovoril mi ako ma ma rad, ze ma poziadal o ruku. ked som sa mu pozrela do oci, videla som len nevinneho chlapca, ktory len vyrastal na nespravnom mieste. myslela som, ze mu mozem ukazat aj iny zivot, v ktorom moze byt stastny. ale namiesto toho som prave ja zacala zit tym jeho zivotom - prave takym, z akeho som ho chcela zachranit. nakoniec sme sa rozisli takmer po roku a ja som strasne plakala a nemohla som na neho zabudnut.

no a teraz sa na to pozeram uplne inak. ten rozchod ma zachranil a ja nemozem uverit, ako som mohla takto vobec zit. ako som sa mohla v tolkych situaciach nechat tak hrozne ponizit, ako som mohla pristupit na take otrasne podmienky. pritom ja vobec nepijem alkohol a ani ked som s nim chodila, tak som ho nepila. ako som teda mohla s triezvou hlavou nechat so sebou takto mavat? a este som sa snazila ten vztah zachranit! pre jeho rodinu som uz bola nevesta, pripijali nam na svadbu a ja som bola taka stastna! niekedy ani nemozem uverit tomu, ze som to bola vobec ja. a kto ma pozna, tak by tiez neveril... no ale stalo sa, zalubila som sa a bola som ochotna vsetko odpustit. a to som s nim len chodila. nechcela som o neho prist, lebo som si uz nevedela predstavit zivot bez neho. ale to len preto, ze som mala strach z niecoho noveho. darmo by mi niekto vravel, ze si mam zacat vazit samu seba, ze mi bude samej lepsie, ze ziskam novy pohlad, ze konecne sa oslobodim a budem si moct hladat plnohodnotny vztah. teraz sama vidim, ze som robila jednu chybu za druhou, ale na to som musela prist sama.

musite si zhodnotit, ci naozaj to, za co bojujete, za to stoji. ci naozaj bude najlepsie, ked sa znova vrati vas manzel domov - uz nastalo. ci to bude take, ako predtym, alebo lepsie - lebo si vas vztah budete viac vazit - ked uz ste prekonali taku tazku skusku. ale neviem, mozno to bude len skuska vasej vlastnej lasky - vasej oddanosti, tolerantnosti - ale nie skuska vzajomneho vztahu. mozno mate strach zacat zit inak. ze uz nic nebude take ako doteraz. ze uz nebudete mat isty zivot. ze sa mozno zburaju vase plany o jedinom manzelovi, s ktorym chcete zit az kym vas smrt nerozdeli. mozno mate strach z toho, ze vas vztah nevydrzal. ze ste nejako zlyhala, ked ste sa vrhla do vztahu, ktory mozno nema buducnost. ale take veci sa obcas stavaju, na zaciatku vztahu nikto nevie, ci vydrzi naveky. mozno je vo vas akasi pohodlnost (nemyslim to v zlom) a ta vam radi radsej vsetko pretrpiet a nezmenit zivot ako zacat nieco riesit a potom bojovat z prilevom novych situacii. naozaj mi je luto, ze vas take nieco vobec postihlo, takisto mi je luto kazdeho, ktory sa vo vztahu sklamal. ale obcas sa to stava, nie sme dokonale bytosti, mame prilis vela slabosti. zivot od nas vyzaduje casto vela sil, zebazaprenia, cestnosti a nie vzdy odolame.

viete, kebyze vas manzel zakopne a lutuje to, tak by som vam rozumela. ale mne sa zda, ze on hra taky zakopavaci futbal od jednej brany k druhej. podla mojho nazoru - kebyze vas naozaj miluje viac ako tu druhu, tak nema nad cim rozmyslat. ked sa vam paci viac na bahamach ako na kamcatke, tak poletite na teplu plaz. a preco to nechce riesit, ved vas takto len trapi. podla mna mu to vyhovuje, lebo mu davate tolko casu, kolko potrebuje. pre neho to znamena, ze sa nemusi vobec rozhodnut, lebo na to nema dovod. jeho milenka ho ma mozno len na "nezavazne stretnutia" ale v skutocnosti by mozno nechcela zit v ozajstnom vztahu. preto mozno nemoze k nej odist, lebo nema kam. je mu vlastne takto dobre, ma sa kam vratit, lebo ho cakate a lubite. a davate mu vlastne suhlas na to, co vam robi. a ked ho milenka odkopne, alebo prestane bavit, tak sa moze vratit domov a prehlasit, ze sa rozhodol pre vas. ale bude to skutocne tak?

z toho co pisete mam pocit, ze z tejto situacie tazi iba vas manzel. zrejme sa mu splnil sen mnohych muzov, ktori o takej tolerantnej manzelke mozu len snivat. ste ochotna bojovat, az kym ho neziskate spat? kolko kilogramov na taketo nicive chudnutie mate este v rezerve? a co vase nervy? myslite si, ze sa to nepodpise na vasej psychike a celkovom zdravi? ze ked konecne zvitazite, budete mat dost sil sa z toho uprimne radovat? alebo padnete vycerpanostou na zem?

a co vas manzel? akymi vlastnostami si ho vy sama dokazete popisat? a ake vlastnosti su pre vas samu dolezite? a co uprimnost, cestnost, charakter, spolahlivost, rozhodnost? a co ocakavate od vztahu? patri sem opora, pocit bezpecia, dovera, spokojnost, vzajomnost? alebo sa dokazete vo vztahu s muzom bez tohoto vsetkeho zajst?

mozno mate pocit, ze ste to stale vy dvaja - tak ako to bolo od zaciatku. ze len nieco skripe, ale v podstate sa to da dat doporiadku? a nezostali z toho vasho vztahu len criepky, ktore sa pokusate poskladat do seba a pozliepat? ale preco sa o to snazite iba vy? vas manzel pride s napadom kupit nieco do domacnosti a vam sa zda, ze sa znova blyska na lepsie casy? a znova to do vas vstrekne este viac sily a vole odpustat, lebo mate pocit, ze sa uz blizi vase vitazstvo? a on vas potom znova schladi vetou, v ktorej naznaci, ze toto su vase posledne spolocne chvile, aby vo vas prebudil potrebu ich prezit co najkrajsie - bez hadok a vycitiek? mne to takto pripada, ze s vami mava, lebo mu to vyhovuje. ved takto vie mavat kazdy, aj male dieta. kazdy z nas ma v sebe schopnost opijat niekoho rozkom, ale nie kazdy z nas tuto schopnost vyuziva. mne sa zda, ze vas manzel si nasiel sposob, ako ma na vas ist, aby ste mu vyhoveli. vy ste zrejme uzasny a dobry clovek, ktory radsej sam trpi, ako by mal niekomu ublizit. ale v podstate ublizujete sama sebe, vycerpavate sa a vas manzel z toho jediny prosperuje.

ak mu neprekaza, ze vas zmyka zo sil, ze vas trapi, natahuje, drzi v neistote, ak zneuziva vasu dobrotu a lasku, vychutnava si radovanky s milenkou a este sa hra na chudacika, ktory stoji pred tazkym rozhodnutim a potrebuje, aby ho vsetci chapali a snazili sa mu vychadzat v ustrety, tak za tym vidim iba sebectvo a pohodlnost. rozmaznavate ho ako dieta, ktoremu kupite hracku aj za posledne peniaze a ono ju len zhrabne a bezi sa s nou hrat bez naznaku vdaky. je ako jazvecik, ktory spava v panovej posteli a ten mu da zozrat husaciu pecen a sam sa krci na studenej dlazke a zuje suchy chlieb s vodou a aj v najvacsej metelici necha pootvorene dvere, aby sa jeho milacik mohol vratit do tepleho pelechu napriek tomu, ze na neho vrci a pohryzie ho az do krvi.

prepacte, ak som urazila vasho muza, lebo sa vam urcite tazko citaju slova, ktore kritizuju milovaneho cloveka. pochopim, ak ma za to odsudite, lebo ja sama by som kedysi odsudila kazdeho, kto by povedal jedine krive slovo na cloveka, ktoreho som milovala.

naozaj ste v tazkej situacii a pre vas o to tazsej, ze ste taky dobry clovek. ja vam prajem vela sil v boji za to, co je pre vas dolezite a aj kus zdravia, lebo si ho nicite. rozhodnite sa sama, zhodnotte vsetky pre a proti - trebars aj na kusok papiera, porozmyslajte a ak sa bude dat prehodnotte to s manzelom. lebo vas vztah si budete vazit obaja len vtedy, ak on budete stat a bojovat obaja, ak obaja pocitite, ze je v ohrozeni. nestaci, ze si ho budete vazit vy sama, lebo ste tak vela do toho vlozili a tak vela ste vydrzali. ak vas manzel sam vo svojom vnutri naozaj uprimne bojuje, tak si vztah bude mozno naozaj aj vazit. ale ak nie, mozno vas caka trpke sklamanie aj napriek tomu, ze svoj zapas nakoniec vyhrate a manzel sa vrati k vam.