Odpovedal:
nana
|
Re: vraj dospelý
(číslo príspevku 192.467,
zo dňa 29.06.2009.
videné 216x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 192467:
Hlavne si nedávajte za túto jeho "zmenu" vinu vy - rodičia, i keď pri čítaní následných príspevkov to sklzlo vždy smerom k rodičom. Mám podobnú skúsenosť, dnes už s 32 ročným synom. Tiež keď bol mladší, bol nesmelý, dobrý. Snažili sme sa mu dať maximum - aj lásky aj pochopenia, aj vzdelanie, aj to "ostatné", A vidíš, aj tak sa to zvrtlo. Dnes sa cíti nedocenený, neschopný zaradiť sa do riadneho pracovného pomeru /všade vydrží chvíľu/, chce žiť nadštandartne /dlhy/, vťahy mu nevychádzajú, je agresívny, okolo seba má "priateľov" ktorí sú na tom podobne ako on. A prečo? V čom bola chyba? Spravili sme ju my, rodičia? Bola som náchylna aj tejto možnosti, aj keď neviem prečo. Veď dcéru sme vychovávali rovnako a žiaden problém. A potom som pochopila, že niektoré veci sa dejú mimo nás - nech by sme robili čokoľvek, akokoľvek, proste sa stanú. Aj keď bolia. Tiež mal 18, keď sa začínal meniť. Ešte sme ho potiahli vysokou školou, a dúfali, že sa to zmení. Zmenilo. K horšiemu. A tak žijeme vedľa seba ako ľudia, pri ktorých on chce mať vždy navrch a posledné slovo a všetok servis berie ako samozrejmosť. A pritom vie, že nebyť nás, neviem, ako by skončil.Do svojho vnútorného sveta nás nevpustí, pravdu nepovie. No stále som matkou - a nedokážem ho vyhodiť a prikázať - bojuj sám! I keď viem, že som to mala spraviť už dávno. Viem, že by ste chceli spraviť maximum, aby sa to zmenilo. Lenže čo? To keby sme vedeli... Aj tie najlepšie mienené rady, pokusy, snahy, ba aj láska, sa z neznámych dôvodov minú účinku. A ty to tušíš, vidíš, že nad ním strácaš "moc". Nikto ti tu neporadí, je to zdá sa na ňom, či sa "prebudí" a pochopí. Ak nie, ty s tým už nepohneš. Nestraším ťa, snáď budeš mať väčšie šťastie ako ja.
|
|
|