Odpovedal:
neznáma
|
Re: vraj dospelý
(číslo príspevku 192.656,
zo dňa 02.07.2009.
videné 225x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 192656:
nana keď čítam tvoj príbeh so synom, zdá sa mi akoby som čítala ten svoj, ale s dcérou. Cítim z neho aj tvoj smútok. Tiež máme dve deti, syna aj dcéru.
Svoj príbeh som tu opísala po názvom " Beznádej" odvtedy sme prešlo dlhú cestu, ale bez zmeny dcérinho správania. Nepomohli ani lekári - psychiatri. Dcéra tento mesiac porodí a stále ju finančne podporujeme, platíme jejaj podnájom, aj keď nie sme finančne na tom najlepšie. Ale ona nepovie, ani prosím, ani ďakujem, keď má problém a keď jej chýbajú peniaze prezváňa aj 20 krát za deň. Žije v akomsi svojom svete so svojim presvedčením, že sa vie sama o seba postarať. Ale či sa dokáže postarať aj o dieťa ked sa nedokáže o seba o tom je predčasné písať. Mám z toho strach a bojím sa aj o to jej dieťa. Žijeme stále v beznádeji ako to všetko dopadne, pritom máme voľnú izbu a ona by sa mohla vrátiť, ale nechce. Tiež sme si kládli otázku kde sme urobili chybu, veď rovnako sme vychovávali aj syna. Skrat je v jej duši a musím konštatovať že som sklamaná aj z psychiatrie a lekárov. Chvíľu tam bola, ( po dlhých útrapách sme ju tam dostali) ale nemohli jej dávať žiadne lieky a robiť žiadne vyšetrenia, tak ju poslali domov. O týždeň z domu utiekla. A pritom mohli aspoň s ňou robiť psychoterapiu s psychológom.
Súhlasím aj s tvojou poslednou vetou pre Dano. Ja by som pridala tiež - sleduj správanie svojho syna, lebo síce nemusí, ale aj môže sa za tým skrývať niečo čo by mohlo smutne dopadnúť.
|
|
|