Odpovedal:
jana
|
Re: deti a depresia
(číslo príspevku 207.836,
zo dňa 27.02.2010.
videné 120x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 207836:
presne viem, o čom píšeš. Prvý raz sme navštívili psychológa keď mala 4 roky. Pretože je na tom mentálne viac ako dobre skončila som ako vadná matka, ktorá nevie čo so sebou a hľadá problém vo svojom dieťati - bolo to obdobie, kedy na podnety ktorým nerozumela - napr. nečakaný buchot od susedov, reagovala panickým revom, strachom, zabúdala dýchať poprípade padala na zem a nevládala chodiť, prípadne z nám neznámeho dôvodu potrebovala revať hodiny - musela sa z toho až vyspať. Druhý raz na jej nešpecifické chovanie upozornila škola, kedy už bola identifikované táto LMD s poruchou v emocionálnej oblasti, už u inej psychologičky - to mala 8 rokov a to s tým, že sú tam pravdepodobne depresívne sklony. Poučili nás ako sa máme chovať a objednali na kontrolu o tri roky. Okrem iného má porušený kontakt ruka-oko, od malička nenávidí kreslenie, prvá trieda bola utrpenie, lebo väčšina vyučovania prebiehala vymaľovávaním a kreslením....Teraz ma na jej chovanie upozornila lekárka z detského oddelenia, kde bola hospitalizovaná kvôli iným problémom a tam to už vlastne išlo v slede - psychológ a odtiaľ odporúčanie k psychiatrovi. Vraj najväčšie problémy môžeme očakávať v puberte. Možno prišlo to obdobie. Doteraz najlepšie funguje spánok - väčšina toho zlého končí tým, že sa z toho musí vyspať. To funguje. Väčšinou. Myslím si, že podľa možností sa jej venujem - musím chodiť do práce, potom aj čo to doma. Chodievame do kina, do knižnice, pravidelne musíme spolu cvičiť - tak cvičím s ňou, chodievame plávať, zimné športy nie sú zrovna moja silná stránka ale pravidelne trávievame dovolenky s partiou kamarátov s deťmi. Popravde pomáha mi aj to, že sa tu takto môžem "vykecať"...
|
|
|