Odpovedal: Jara Re: deti a depresia (číslo príspevku 207.895, zo dňa 28.02.2010. videné 100x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 207895: janka nemám presne túto skúsenosť, ale z každej trošku, ako to opisujú aj iné prispievateľky. Mám dcérku len s jednou dis-, bystrú, školský prospech nad stredom smerom k lepšiemu, emocionálne správanie značne nevyrovnané. Vo veku okolo 5-6 rokov sme si užili najväčšie výkyvy, kedy priznám sa, som často ušla s nervami a kričala som na ňu. Zlepšenie, výrazné, prišlo až po návšteve jednej pani kineziologičky. Jedno sedenie pre mňa, aby som chápala a riešila môj prístup k nej, jedno sedenie pre dcérku, aby sme sa pohli ďalej aj u nej. Veľmi, naozaj veľmi mi to pomohlo. Čím nenastal okamžite pre nás raj na zemi, len sme sa dosť posunuli k pokojnému komunikovaniu. Čo všetko riešila kineziologička a čo sa nabalilo po pochopení, to neviem rozlíšiť. Ale ak to mám tak trošku zhrnúť a zhodnotiť, veľmi dôležité je prijať, prijímať dcérku aj s jej iným správaním. Prijať. Neriešiť a nemeniť. Posúvať iste áno, len nie do tej miery, ktorú ty vidíš ako "normál". Posúvať, pomáhať, dávať veľa podnetov, ale nečakať, že sa určite posunie na 100 % tam, kde sú ukážkoví rovesníci. Prijať mnoho z jej neštandardného chovania. A hlavne nikdy neporovnávať s tou mladšou. Ty sama potrebuješ iné podnety, aj vykecať sa, ale aj nájsť si čas na celkom iné svoje aktivity, ja som napríklad potom začala chodiť na jogu.. Možno budeš mať pocit, že niečo s ňou nerobíš celkom na milión percent , ale aj keby si robila, aj tak nebudeš pociťovať úplné uspokojenie s výsledkom.. tak sa trochu uvoľni a poľav. Janka aj keby ste mali dve celkom zdravé deti v tom veku, v akom ich máte, chodila by si do práce a starala sa o rodinu, aj tak by si sa cítila veľmi pod tlakom, unavená a vyčerpaná. Takto sa cítiš vyčerpanejšia a aj bezmocná, často. Prosím skús zvoľniť nároky sama na seba, nároky na dcérku. Kombinácia týchto dvoch ti veľi pomôže. Ja som s mojou zaviedla v istom čase kadejaké notesy, zápisníčky, kde sme si dávali navzájom najavo svoje pocity, a vysvitlo, že ma naozaj v istých chvíľach brala negatívne.. najmä, keď som zvýšila hlas, keď zlyhala moja trpezlivosť a kričala som. Darí sa mi nekričať, netrvať na mojich požiadavkách za každú cenu. Dcérka je v najsilnejšej puberte, a ver mi, že teraz si s ňou rozumiem mimoriadne dobre, napriek jej výkyvom ju beriem ako (takmer) dospelú a ona keď sa jej to hodí, sa mi zdôveruje.. Svoje vrtochy a isté obmedzenia má stále.. beriem ich, nemením..