Odpovedal: zu.zana
Re: Manzelska kriza
(číslo príspevku 219.111, zo dňa 03.11.2010. videné 393x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 219111:
Mila Lucia, je az neuveritelne, ze po takom dlhom case niekto reagoval na moj prispevok. Ja som asi uz asi 2 roky na tejto stranke nebola.Dnes som sem nahliadla kvoli inemu problemu, a nedalo mi, vyhladala som svoj prispevok. naozaj som velmi milo prekvapena, ze este aj v roku 2009/2010 ludia velmi ucastne reagovali na moj problem z roku 2006. Takze sa podelim o jeho pokracovanie:
manzelska poradna dopadla katastrofalne. V poradni slubil, ze bude akceptovat moje poziadavky na odstup, ale doma mi oznamil, ze svoj nazor zmenil, lebo nechce trpiet /tu vetu som tu uz spomenula/. Postupne sa mi uplne zhnusil, sustavne som bola atakovana jeho ziadostami o sex a nepretrzite som musela uzivat antidepresiva. Situacia sa vyhrotila natolko, ze evidentne trpeli aj deti, ktore videli aj poculi nase neustale konflikty. Poslednou kvapkou bol rozhovor so synom,kedy mi povedal, ze nemohol celu noc spat, lebo pocul ako sa hadame... Az moj pud sebazachovy zariadil, ze som detom oznamila svoje rozhodnutie - odist zo spolocnej domacnosti. Syn sa rozhodol, ze zostane byvat v dome /bolo mu jedno s ktorym rodicom/, dcera povedala, ze sa odstahuje so mnou. Nastastie som mala kam odist a zacala som od maja 2009 renovovat byt, kam sme sa s dcerou prestahovali. Manzel moje navrhy na rozvod odmieta uz asi 4 roky, z obavy o psychicke vypatie som zatial ziadost o rozvod nepodala. Manzel ma este aj po 2,5 rokoch odkedy nebyvame spolu nuti k tomu, aby som sa vratila k nemu - vola mi, stale opakuje to iste - ze "on ma potrebuje" a ze "mam dodrzat to, co som mu pri sobasi slubila" /aj napriek tomu, ze mi opakovane hrubo nadava, ked odmietnem jeho snahy o fyzicky kontakt/. Snazim sa vyhnut akemukolvek stretnutiu s nim, pretoze stale sa snazi sa ma aspon fyzicky dotknut. Z mojej strany je to uz uplne podmieneny reflex, nedokazem byt s nim ani v jednej miestnosti, absolutne sa mi odcudzil. Takze uz vyse 2 rokov zijeme s dcerou a syn zostal v dome s otcom /to ma velmi trapi, lebo viem, ze otec nie je schopny ziadnych citov a syn ich potrebuje, potrebuje pochvalit povzbudit :(/ Nechcem vsak syna nutit, bolo to jeho rozhodnutie/. Detom sa tiez velmi ulavilo, maju klud, viem ze nase hadky ich nicili, znova sa im zlepsil prospech v skole - maju same jednotky! /syn ma 15, dcera 18/. Niekedy ma napadne, ze som mala odist uz skor, aj kvoli tomu, aby deti netrpeli.. Situacia stale nie je doriesena, ale nasla som svoj klud aj ja, dokonca som nasla aj cloveka s ktorym sa posledny rok ucim ako vyzera normalny partnersky vztah dvoch ludi - znie to divne, ale ozaj az od svojich 42 rokov spoznavam partnersku komunikaciu a vztah.. Som stastna najma preto, ze obe deti mojho priatela akceptuju a dufam, ze aspon nejako im dokazem ukazat normalne medziludske vztahy... Dakujem vsetkym za podporu!