Autor otázky: Veronika
Rodičia a môj vzťah s priateľom
(číslo príspevku 225.784, zo dňa 27.05.2011. videné 426x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 225784:
Dobry den,
toto nie je zivotne dolezity problem, ale kazdopadne mi velmi zneprijemnuje zivot a vztah. Mám síce len 20rokov (aj priatel), studujeme a chodime spolu uz od 15tich. Stravili sme spolu celu strednu skolu a teraz sme na vysokej a jeho rodicia ma stale nechcu prijat.

Stale robia veci, ktore kompromituju nas vztah a obmedzuju ho. Prejavov je vela-od malickych az po vacsie. Nerada k nim chodievam z toho dovodu na navstevy lebo sa ku mne vzdy spravaju velmi odmerane, povysenecky a doslova neprijemne. Utocia na mna hlupymi a nevhodnymi komentarmi. Nikdy mi nezazelali vela stastia ani na sviatky, ani ku skuskam. Dokonca ked mi bolo velmi zle a mala som horucku odmietli dat priatelovi auto, aby ma zaviezol domov (a isla som vlakom, kedze nebyvame v tom istom meste). Teraz sa vsak udialo toto: Priatel potreboval zmenit trvale bydlisko kvoli ziadosti o internat na dalsi rok (aby mu nestrihli body). Rodicia maju velku rodinu a znamych no neboli ochotni mu pomoct. Nakoniec teda moja teta suhlasila, ze moze u nej mat nahlaseny trvaly pobyt a vobec jej to nevadilo. Prijala ho s otvorenou narucou a slovami: "ked mozem pomoct preco by som nepomohla?" Vysvetlujem si to len tym, ze jeho rodicia naozaj nechcu, aby sme boli v rovnakom meste, kde by sa nedajboze vyskytla moznost spolocneho byvania.

V zivote som si presla tazkym obdobim- moj otec ma tyral ako male dieta (aj psychicky aj fyzicky) a ked som mala 18 tak som so surodencami a s matkou doslova musela ujst z domu. Skryvali sme sa pred nim ...a celkovo to bolo velmi tazke obdobie. Preto som v kutiku duse dufala, ze prave oni budu ludmi, ktori mi poskytnu domov. Ze ma prijmu do rodiny a budu ma mat radi. Naozaj som verila, ze mi pomozu a budu mi oporou. Nestalo sa tak...a je to este horsie:(

Neviem co mam robit, aby sa tento vztah medzi nami zmenil:(
Nerozumiem preco su ku mne taki, ked priatelov brat ma priatelku s ktorou su 4 roky (teda menej ako my) a s nou problem nemaju. Dovolia im uplne vsetko, nikdy sa im neposmievaju, nemaju hlupe komentare.