Autor otázky: Margita
Čo ďalej.....?
(číslo príspevku 248.683, zo dňa 03.12.2015. videné 282x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 248683:
Trápim sa už tri roky odkedy mi ušla dcéra s vnučkou. Moja dcéra sa zaľúbila, keď mala 15 do chlapca o 4 roky staršieho. O rok neskôr porodila dcérku, moju vnučku. Obidvaja bývali s nami v rodinnom dome až kým vnučka nemala asi jeden mesiac. Celý čas nášho spolužitia tu vládlo v rodine napätie, pretože môj manžel ani nemohol cítiť dcérinho chlapca a tak ho ponižoval, kde sa len dalo a dcéru, keď sa dozvedel, že čaká dieťa nazval šľapkou. Urážky boli na dennom poriadku. Veľakrát som sa s manželom rozprávala, že už sa stalo a teraz urážkami nič nedosiahneme. Nastal deň, keď ako spomínala, vnučka mala mesiac a dcéra sa rozhodla, že sa chce vydať. Boli sme proti, pretože dcéra nemala ani začatú strednú školu, a sme sa chceli dohodnúť, aby svadbu odložili, kým dcéra zmaturuje, ja som doma, o vnučku sa postarám, kým bude študovať a potom sa zoberú, veď sa nemusia ponáhľať. Dcérin priateľ sa veľmi drzo správal k manželovi a tak sme sa rozhodli, že tu s nami nemôže už ďalej bývať, a na druhý deň som napísala SMS-ku, že nesúhlasíme, aby s nami naďalej dcérin priateľ býval. Dcéra sa samozrejme urazila a zostala u priateľových rodičov bývať, kde býva až dodnes. Prerušila s nami akýkoľvek kontakt, vydala sa medzitým, ani nám nič neoznámila, proste tri roky o nás neprejavuje žiaden záujem. Tri roky som nevidela vnučku. Napísala som jej listy, v ktorých som sa ospravedlnila za to, že som nesprávnym spôsobom riešila situáciu, že sa SMS-kou neriešia zásadné veci, písala som jej pohľadnice k narodeninám dcéry, vnučky, celé tri roky, ale s dcérou to ani nepohlo. Som teraz zúfalá, cítim, že som urobila veľkú chybu, chcela by som sa dcére ospravedlniť aj osobne, ale mám strach, že nás odbije tak ako predtým, že nás nepustí ani do bytu. Neviem čo mám urobiť, ale dennodenne na ňu myslím, myslím na vnučku, s ktorou sa chcem spoznať, len neviem čo mám urobiť. S manželom sa nedá hovoriť, pretože on povedal, že už nemá dcéru, keď sa o neho nezaujíma a nechce o nej ani počuť. Tak zostávam s problémom sama a stáva sa mojou nočnou morou, pretože v noci sa mi snívajú sny s dcérou, s vnučkou, cez deň na ňu stále myslím a nemám sa s komu ani vyrozprávať. Pomôže mi každý váš názor, či pozitívny alebo negatívny a hlavne čo by som mala robiť. Ďakujem.