Odpovedal: Dagmar Re: Čo ďalej.....? (číslo príspevku 248.733, zo dňa 13.12.2015. videné 215x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 248733: Ona neusla, vy ste ju svojim pristupom k nej a spravanim dohnali k odchodu z domu. Vase EGO bolo cele roky silnejsie ako Vase srdce. Nuz, ale zivot je taky, ze vsetko sa meni a na svete jestvuje jedna spravodlivost - casu neujde nikto z nas. Vas manzel dodnes nedokazal prezriet svoje mega-Ego a podriaduje mu vsetko. V poriadku, ked nema dceru, tak niet o com. O jeho zrelosti a schopnosti pochopit a riesit veci inak ako jednym a tym istym sposobom roky rokuce radsej pomlcim. Nech je stastny v tom svojom ego-svete a dovi dopo. Teraz k VAM: Vy ste boli vtedy, ked sa to dialo bohuzial casto na manzelovej strane. Dcera vo Vas nemala oporu. Myslim v zmysle, ze podvedome by vedela, ze cokolvek sa stane, moze sa na Vas spolahnut a hocikedy k Vam prist. A kedze doma panuje jej egoisticky dominantny otec, nikdy sa k Vam domov nevrati. Ona nie je urazena. Ona je tak zranena, ze viac sa ani neda. To su strasne rany a ponizenia, ktore prezila. Jedinou oporou, ktoru mala bol jej priatel a jeho rodicia. Ona si nasla nahradnu rodinu. Ta ju ma rada taku, aka je. Nerobili bengal z toho, ze sa zalubila a otehotnela. Pane na nebi, nebola prva ani posledna. A pokial sa pamätam, nikdy sa nespravala ako slapka. Na tomto mieste by som sa zamyslela, koho ste si to Vy vybrali za manzela... Ale myslim, ze davno tym sama trpite, koho doma mate, aj ked to tu neuvadzate. Vasa dcera MA PRAVO VAS vyskrtnut zo svojho zivota, aj ked ste ju porodili, vychovali. Je to jej rozhodnutie. Nemyslim, ze nou nic nepohne. Fakt, ze sa Vam neozyva, neznamena, ze je ako kamen, ktorym nic nepohne. Verte, ze preplakala velmi vela noci a rada by Vam dcerku ukazala. Ale VY ste ti, ktori maju prist k nej a nie naopak. Myslim, ze by ste mali byt na tomto mieste po troch rokoch a hlavne po tom, co Vas dohnalo vlastne svedomie dostatocne silna na to konat BEZ manzela. Chodte za dcerou. SAMA. Je jedno, ci Vas vyhodi, nevpusti do domu alebo co. Proste tam chodte, idu Vianoce. Nenutte ani ju, ani zata, ani svokrovcov do toho vpustit Vas dnu. Jednoducho - ak otvoria povedzte, ze by ste radi hovorili s Vasou dcerou. Vnucku Vam musi ukazat SAMA z vlastnej vole, nedomahajte sa toho, nemate na to pravo nieco si nasilim vyzadovat po tom, co dcera prezila. Ak Vas nebudu chciet vpustit dnu, vopred si pripravte list + balik pre dceru aj malu a hlavne - ospravedlnte sa aj zatovi a napiste dcere, ze by ste ju rada videli osobne (bez otca, manzela). Konajte sama za seba. Nie v dvojke, ako doteraz. Nech si muz doma hromzi ako chce, ste zrela dospela zena, mozete robit co sama uznate za vhodne. Mozno sa casom lady prelomia. V liste NIC nekritizujte, NIC nevycitajte, nech je z neho citit cit. Nic viac. A hlavne - dajte jej slobodnu volu rozhodnut sa, napiste, ze budete cakat. Cakat, kym sa rozhodne mozno inak. Ak ste schopna zacat nanovo, od nuly, napiste jej to. Ale uz nikdy viac jej nesmiete pripominat to, co bolo. Je to uz len na dcere a jej muzovi, co urobi. Mozno sa nieco pohne. Ale nateraz by som uplne kaslala na Vasho muza. Napiste, ako ste dopadli, velmi Vam drzim palce. P.S. Len na okraj - nepremyslali ste nad tym zit sama? Je Vase manzelstvo vobec ok?