Odpovedal: Ivana
Re: asperger marihuana
(číslo príspevku 249.901, zo dňa 23.09.2016. videné 267x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 249901:
Viete dôvod, prečo nechcela ísť viac k psychologičke? Môže byť, že sa snažila ju o niečom presvedčiť, s čím nesúhlasila a dcéra si postavila hlavu, lebo je to istým spôsobom pohodlné nespolupracovať. U nás nejakú dobu trvalo, kým začala spolupracovať. V podstate si s psychologičkami robila čo chcela a ja som videla, že to robí, ale ťažko pomôcť človeku, ktorý nechce. Tak to bolo aj s liekmi, všetko robila preto, aby nám dokázala, že ich nepotrebuje a začala ich vysadzovať. Bolo to jedno zo zlých období medzi 15-16 rokom, lebo si myslela, že to zvládne sama a bez pomoci. Potom ale prišli zlé stavy a doplo jej, že to sama nezvláda. U nás som dokonca zistila ešte, že keď sa snažím pochopiť jej depresie, je to kontraproduktívne. Ona, keď to na ňu príde, tak to v sebe ešte aj živí. Prišla som na to, že vtedy práve musím byť prísna. Jednoducho zdvihnúť ju z postele a vyhnať čosi robiť. Aspoň kým ma ešte rešpektuje. Raz, keď som dokonca videla, ako to celé prichádza (mne vtedy rupli nervy) a akurát som oznámila, že okamžite prestane myslieť na to, na čo práve myslí a ide robiť so mnou to a ono. A bude sa na to sústrediť. Také odovzdanie mojej vôle. Stopli sme to vtedy hneď na začiatku. Samozrejme to funguje u nej a tiež nie vždy. To nie je univerzálna rada. A mňa to tiež stojí veľa energie zachovať si náladu a nápady a snažiť sa za dve. A hlavne, kde stále hľadať inšpiráciu, však aj mne sa koľkokrát nechce alebo nevládzem. Niekedy sa zapojí, veľakrát nie. Keby som to nebola ja ale dobrá kamarátka, čo by ju vedela takto naštartovať, fungovalo by to lepšie. Lenže aj tak, do budúcnosti sa to musí naučiť sama. Dôležité je, aby vaša dcéra pochopila, že si musí nechať dať pomôcť ale samé to nepríde, že v prvom rade sa musí snažiť sama. Tá moja to tiež nechápe samozrejme. Ja len viem jedno, že ak raz človek depresiu nemá, nemôže to ani pochopiť a je to pre neho o to ťažšie dívať sa na blízkeho človeka a nevedieť pomôcť. Univerzálny návod nie je. U nás veľa pomáhajú knihy, hudba, má psíka, ktorého chodí venčiť a ľúbi ho. Chodí do krúžku, ktorý ju baví - divadelný - a môže byť niekým iným a vedieť, že to môže hrať naozaj. Mám ale obavy, čo bude, keď nebudem pre ňu tá autorita, ktorú rešpektuje a pri ktorej vie, že mojou snahou je ju viesť tak, aby jej to prospievalo. Aj keď niekedy prísne. A tá dôvera je najdôležitejšia.