Autor otázky: Soňa
|
Psychika v domove dôchodcov
(číslo príspevku 251.721,
zo dňa 03.10.2017.
videné 213x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 251721:
Moja 82 ročná mama prekonala od júla operáciu karcinómu hrubého čreva, následne operáciu žlčníka a na záver bola ešte hospitalizovaná na opat JIS s rozkladom vnútorného prostredia a podozrením na upchatie čriev. Počas prvej operácie sa nám podarilo zaistiť miesto v neštátnom domove dôchodcov kam bola vždy po hospitalizácii presunutá. Fyzické problémy sa lekárom podarilo vyriešiť a stabilizovať. Mama však po toľkých zákrokoch a pobytoch v nemocnici ostala ležiaca zoslabená s katétrom a stomiou. Značne sa zvýraznila jej demencia a psychika dostala poriadne zabrat. Počas hospitalizácie ju dva krát navštívila psychiatrička, závažné problémy nediagnostikovala a doporučila jej oxazepam. Mama je počas návštev nás jej detí( minimálne 4x do týždňa ) relatívne v pohode. Inak stále plače. Počas spoločných telefonátov plače neustále že chce zomriet že ju máme hodiť z okna alebo do rieky...vôbec sa nechce rozprávať komunikovať len a len plače nástojí aby ju niekto zachránil. Často krát mám pocit že keď jej niekto z nás jej deti zavolá sa akurat silne rozrusi a plače plače. Narodila sa jej pravnučka teraz, ani nepočúva... Máte niekto skúsenosť? Ako s ňou komunikovať?
|
|
|