Odpovedal: Lucia
Re: Podozrenie na poruchu osobnosti
(číslo príspevku 249.303, zo dňa 03.05.2016. videné 274x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 249303:
Ďakujem veľmi pekne za názor. S mužom máme veľmi podobné názory aj hodnoty a veľmi sa snažíme na našim vzťahu pracovať. Ale máte úplnú pravdu v tom, že medzi nami existujú určité nezhody. Švagor chodil na terapiu niekoľko rokov, muž len pár mesiacov. Síce mu to otvorilo oči ohľadne matky, ale nenaučil sa na ňu reagovať. Ona ho volá "poslušný syn" a ešte je na to aj hrdá. Lenže to v skutočnosti znamená, že bez ohľadu na to, aké dohody máme medzi sebou (napr. ohľadne výchovy dcéry), všetko sa to ignoruje v prítomnosti jeho matky. Ona naše dohody nerešpektuje a on sa vyhýba vstúpiť s ňou do konfliktu. Teraz ste mi vlastne pomocou si uvedomiť, že je môj najväčší problém práve to. Spomínam si, ako som sa dobre cítila, keď sa švagor postavil na moju obranu, keď svokra do malej pred večerou pchala keksy. Také niečo manžel nespraví, lebo mu je šťastie a spokojnosť matky na prvom mieste, a to aj pred dobrom vlastnej dcéry. Naozaj by mi hodne pomohlo, keby si uvedomil svoje priority. Čo sa týka konkrétnej situácie ako svokra manipuluje: dcéra je ešte malá, takže tu skôr zatiaľ ide len o miešanie sa do výchovy. A s manželom: napr. si počkala, kým muž vyšiel z domu a "medzi 4 očami mi musela povedať, že si všimla, že je muž strašne nervózny a nešťastný, odkedy sa odsťahoval", pričom to vôbec nie je pravda. Snaží sa vo mne vzbudiť pocit viny, len aby sme sa vrátili. Alebo pred nami stále vzdychá, aké má problémy s tlakom, odkedy sme odišli. Muž je na to veľmi citlivý. Ja chápem, že ju nezmením, ale čo mám zmeniť na sebe, aby som zlepšila situáciu? Mám zaťať zuby tak ako som to robila donedávna (bojovať som začala až po narodení dcéry) a nechať ju robiť nám, čo chce v mene úcty ku nej? A čo jej rešpekt voči nám? Aký odkaz tým predávam svojej dcére okrem toho, že rodič môže všetko a dieťa nemá právo na nič, dokonca ani na obranu vlastnej sebaúcty? To nehovorím ironicky, naozaj ma zaujíma, čo presne mám zmeniť vo svojom postoji, aby som sa cítila lepšie. Viem, že nemám inú možnosť.