Odpovedal: Lucia
Re: Podozrenie na poruchu osobnosti
(číslo príspevku 249.300, zo dňa 02.05.2016. videné 479x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 249300:
Ďakujem pekne za Váš názor, ale je pre mňa absolútne nepoužiteľný. Na to, aby sa nejaké vzťahy mohli zlepšiť, je potrebná snaha z oboch strán. Avšak svokra je ako hluchý telefón. Vôbec nepripúšťa, že by sa v čomkoľvek mohla mýliť ani to, že by mala čokoľvek meniť vo vzťahu k nám. Keď jej povieme, že nám niečo vadí, všetko odôvodní svojim dobrým zámerom a pokračuje v tom správaní ďalej. Úprimné ospravedlnenie u nej neexistuje. Ja a muž, či švagor so ženou, predsa nemôžeme byť jediní, ktorí sa snažia o dobré vzťahy s ňou. Jej presvedčenie je, že ona má právo na všetko a my nemáme právo od nej žiadať, aby rešpektovala naše želania či rozhodnutia, lebo to ju uráža. Toto nie je len môj názor, ale rovnako to vidí aj švagor so švagrinou. Môj muž trochu menej, pretože bol vždy favorizovaným synom, a hlavne - jeho si vycvičila, aby sa cítil zodpovedný za jej šťastie, ale tiež si je vedomý niektorých jej manipulácií V ich rodine panujú extrémne napäté a distancované vzťahy. Svojho muža od synov izolovala a stále ich proti nemu štve. Bratov tiež rozdelila. Až teraz (všetci máme od 35-40 rokov) sa začali zbližovať a to najmä vďaka psychoterapii, na ktorú obaja išli, a tiež vďaka švagrinej a mne, pretože pre nás dve je dôležité mať dobré vzťahy. Obaja jej synovia sú veľmi inteligentní a emotívni, ale obaja bojovali s mnohými problémami vo vzťahoch a so sebarealizáciou. Švagor má za sebou celú radu neúspešných vzťahov vrátane rozvodu, ja som mužovi prvá a jediná priateľka, a to až od jeho tridsiatky. Svokra manipuluje v štýle "rozdeľ a panuj", každého štve proti každému, a to veľmi subtílne a vždy bez svedkov. Klame do očí a každý príbeh obracia tak, ako jej v tej chvíli vyhovuje. Napr. rodinné oslavy pri našej návšteve u nich organizuje vtedy, keď je švagriná v práci - vraj má právo byť s vnučkou sama, keď ju tak málo vidí. To, že aj švagriná by chcela neter vidieť, ju vôbec netrápi. Trpí absolútnym nedostatkom empatie voči druhým, vždy sú dôležité len jej city. Má potrebu vedieť o každom všetko do najmenších detailov, čo potom zneužíva proti nim. Snaží sa mať pod kontrolou naše zdravie, stravovanie, váhu, prácu, náš vzťah s mužom, výchovu dieťaťa...asi všetko. Je hysterická a slovne agresívna, keď sa jej niekto otvorene protiví. Keď som sa s ňou snažila porozprávať o tom, čo mi vadí, navrieskala na mňa, že ju urážam a že ma vylučuje zo svojho života. Môjmu mužovi hneď na to povedala, že keď ju bude hnevať aj on, vylúči aj jeho. Po tej hádke sa so mnou nerozprávala pol roka. Teraz mi do očí tvrdí, že to nikdy nepovedala. Našťastie tam vtedy bol môj muž, pretože väčšinou si dáva pozor, aby v takých situáciách nemala svedkov. Obaja synovia a aj muž sa jej boja postaviť. Zbožňuje robiť ľudí na sebe závislých až do takého extrému, že môj svokor ani rezeň nezje, kým mu ho ona nepokrája - úplne vážne. Dokonale ovláda vyvolávanie pocitu viny u druhých. Zakaždým seba stavia do pozície obete. Svojich synov drží v šachu aj prostredníctvom dedičstva a majetkov - hlavne mladšieho syna, ktorý býva v ich druhom byte v rodinnom dome. Ja, našťastie, mám svoj byt a dobré zamestnanie, takže na jej majetky z vysoka kašlem. Môjho švagra chcela bez pardonu vyhodiť z bytu v ich rodinnom dome, keď sa mala moja dcéra narodiť...vraj aby nás mala bližšie a mohla nám "pomáhať" (vtedy sme ešte bývali v podnájme a ona nám chcela podarovať ten byt, ale my sme sa ho vzdali v prospech švagra). Je tu toho veľa čo povedať, ale to pre túto chvíľu ani nie je také dôležité. Muž s bratom a švagrinou to už s ňou vzdali, len ja som ešte dúfala, že ak sa budeme snažiť, určite pochopí, čo sa snažíme jej povedať. Ale už to vzdávam aj ja. Len potrebujem vedieť ako ochrániť dcérku, aby ju nevtiahla do týchto hier. Svokra má predstavu, že medzi babkou a najstaršou vnučkou existuje zvláštny vzťah úplne iný od ostatných. To sa v ich rodine "dedí" už celé generácie. Kde mám záruku, že to, čo spravila svojim synom a mužovi nespraví aj mojej dcérke, a že ju tak izoluje od bratancov, tety a strýka? Práve preto, že mi je jasné, ako sa model správania prenáša na nasledovné generácie (sama pochádzam z podobných, aj keď nie až takých extrémnych, pomerov a som si toho veľmi dobre vedomá), chcela by som sa tomu vyhnúť. Záverom sa ospravedlňujem za siahodlhé vysvetľovanie, ale jednoduchým opisom to nešlo.